Minister zahraničných vecí Mevlüt Cavusoglu zasa Nemecko obvinil, že je útočiskom teroristov z kurdskej PKK a stúpencov kazateľa Fethullaha Gülena.
Tomu sa povie hlboké nedorozumenie. V situácii, keď po neúspešnom vojenskom puči bolo zatknutých takmer 40-tisíc ľudí a 110-tisíc bolo prepustených z práce, keď turecké úrady zakázali viacero televíznych staníc a opozičných denníkov, sa tureckí predstavitelia darmo hnevajú na krivé zrkadlo. To oni sami, svojimi skutkami, vytvárajú negatívny obraz Turecka vo svete.
Rovnako sa nemôžu čudovať, že europoslancom došla trpezlivosť a odhlasovali zmrazenie prístupových rokovaní s Tureckom. Aj keď platí, že vždy je lepšie mať Turecko v „klube“, kde naň možno vplývať, ako ho nechať len tak napospas, aby „zdivelo“, problém je v tom, že Ankara by najprv v tomto klube musela chcieť byť. A zdá sa, že Erdoganov „sultanát“ už o členstvo v EÚ ani veľmi nestojí. A na dohodu treba vždy dvoch…
Pozitívom je, že europarlament si nechal pootvorené zadné dvierka – v uznesení vyzval, aby bola ponechaná možnosť obnovenia vstupných rozhovorov po ukončení výnimočného stavu v krajine. Vzhľadom na strategický význam Turecka je v záujme únie udržať s ním spojenectvo.