Na staniciach sa cestujúci stretávajú niekedy s malou ústretovosťou. „Vlak je pre zadarmistov už plný, musíte si kúpiť lístok," môže si penzista vypočuť. Dá sa to povedať aj kultivovanejšie a dôchodca má predsa v prvom rade dostať na výber kombináciu osobných vlakov, aj keď s prestupmi. Ďalšia situácia, pri ktorej jedna „sprievodčíčka" posiela dôchodcu po fotku na preukaz a druhej fotka nechýba, je už priveľa. To by sa u západného dopravcu jednoducho nemohlo stať. Samozrejme, západný prístup ide ruka v ruke aj so západnými platmi. Nie zamestnanci, ale vedenie železničného dopravcu je zodpovedné za takéto lapsusy.
To, že v pokladnici Železničnej spoločnosti Slovensko cestujúcej v Bratislave predajú lístok na nočný vlak do Humenného za 51,40 eur a vzápätí jej povedia, že v Považskej Bystrici prestúpi na autobus a potom zase v Žiline na vlak, je zlý sen. Navyše, keď jej po odmietnutí takejto cesty majú vracať peniaze až 30 dní. Nehovoriac o tom, že súpravy v nočákoch si hádam pamätajú ešte Máriu Teréziu. Za toto berú manažéri železníc niekoľkotisícové platy?
Pozadu je aj štát. Nastalo uspokojenie s tým, že vlaky zadarmo stoja 13 miliónov eur ročne a zabudlo sa na nevyhnutné rušenie paralelných autobusov, budovanie záchytných parkovísk či na autobusové prípoje zadarmo. Takto vodiči áut do vlakov nepresadnú a štát môže donekonečna budovať stále nové diaľnice.