Tento „dvojjediný“ funkcionár – riaditeľ nemocnice v Nitre a zároveň poslanec Národnej rady SR – sa totiž svojím doterajším pôsobením diskvalifikoval sám.
Tým, že kryl prednostku detskej kliniky, ktorá zabielila v zdravotnej karte dojčaťa medicínsky dôležitú informáciu. Tým, že nedostatok anestéziológov, kvôli ktorým sa v Nitre odkladajú operácie, odbil vyjadrením, že vedenie nemocnice v tom problém nevidí…, by si zaslúžil maximálne odchod na zaslúžený odpočinok.
Personálna politika na Slovensku má však svoje špecifiká. Overený spôsob, ako niekoho „potrestať“, je vykopnúť ho ešte vyššie. Z tohto hľadiska vymenovanie Jozefa Valockého za šéfa onkologického ústavu zapadá do zabehnutej schémy, v ktorej človek, ktorý má na krku viacero káuz, namiesto odvolania dostane ešte lepší flek.
Navyše, ak niekto má byť na takomto dôležitom poste, bolo by minimálne slušné, aby sa aspoň tváril, že svoju prácu vykonáva na 100 percent. Na dvoch stoličkách je to možné len ťažko. Ak stranícka knižka má byť opäť hlavným kritériom pre výber ľudí do riadiacich funkcií, tak sa míľovými krokmi vraciame späť, kde sme už raz boli. A že sa to neosvedčilo, vieme.