Kto by sa pod také slová nepodpísal? Nuž minimálne by zaváhal ten, kto si myslí, že o mieri a priateľstve nestačí len hovoriť. Napokon, ruský prezident sám dodal: "Nedopustíme však poškodzovanie našich záujmov.“
Rusko dozaista netreba démonizovať. Okrem toho, že to znemožňuje vidieť svet (a napokon aj Rusko samotné) v jeho plasticite, je to i krátkozraké. Rusko sa nikam neodsťahuje, je tu a treba s ním žiť. Žiť s ním v mieri je určite stokrát príjemnejšia a zodpovednejšia predstava než tá druhá možnosť.
Treba však počúvať i to, čo nám hovorí sám Putin. Ide o to, čo si ruská vláda predstavuje pod záujmami Ruska, nie o to, čo si vysnívajú jej európski okiadzači či okydávači. Ak Putin a ruská vláda považujú anexiu Krymu za "nápravu prechmatu“ sovietskeho vedenia z 50. rokov minulého storočia, potom treba povedať i to, že medzinárodné právo to vidí inak.
Nijaké heroické výkony pri snahe chápať Putinove motívy nezmenia prostý fakt, že časť územia suverénneho štátu bola pod nevyslovenou, ale viditeľnou hrozbou sily (zelení mužíčkovia) pripojená k územiu iného štátu. Nič na tom nezmenia ani oprávnené výhrady voči ukrajinským vládcom a ich počínaniu.
Pochopiteľne, že Vladimir Putin sa teší na to, ako v Bielom dome zasadne Donald Trump. Vzhľadom na indiferentný prístup čerstvo zvoleného amerického prezidenta k otázkam, ktoré zamestnávajú medzinárodné spoločenstvo, ruský vládca ho považuje za politika, ktorý mu pomôže obnoviť rusko-americkú mocenskú dualitu. Od Trumpa čaká spoluprácu v boji proti ISIS a voľné ruky v tom, čo všetko Kremeľ považuje za svoje vlastné záujmy.
Medzitým definitívne vykrváca sýrske Aleppo, ktoré spoločná ofenzíva vládnych a ruských zbraní mení na hromadu ruín a zanecháva za sebou to, čo Francúzi označujú za "možno najväčší masaker civilného obyvateľstva od druhej svetovej vojny“. Aj udržanie Bašára Asada pri moci a zachovanie vlastného vplyvu na región patrí k tým záujmom, o ktorých Putin hovorí… A nijaká pripomienka katastrofálnych chýb Západu a nebezpečného islamistického charakteru časti protiasádovských síl tento krvavý účet ruských záujmov zmenšiť nemôže.
Pre nás v Európskej únii môže byť poučná i tá pasáž, v ktorej ruský prezident víta "rastúci dopyt po nezávislom, vlastnom politickom a ekonomickom kurze“ v štátoch únie a dodáva: "A vidíme to na výsledkoch volieb.“ Naozaj nevidno, ako sa tu záujmy Kremľa a Európskej únie rozchádzajú? Nevidno, kam smeruje celý ten "nezávislý“ kurz extrémistických strán a hnutí, často dotovaných priamo Kremľom?
Nie, Rusko netreba démonizovať. Treba si však pozorne všímať, čo jeho vláda považuje za ruské záujmy. A nedopúšťať, aby tie poškodzovali naše vlastné záujmy.