Zákony, ktoré pripravilo ministerstvo spravodlivosti Lucie Žitňanskej a ktoré prešli parlamentom obrovskou väčšinou vládnych plus opozičných hlasov, by mali pomôcť predovšetkým ľuďom, čo spadli do dlhovej pasce a vďaka doterajším pomerom v oblasti exekúcií nikdy nemali šancu z nej uniknúť.
Spoločnosť, ktorá si nahovára, že je správne, keď masa ľudí za svoje chyby pyká celými svojimi zničenými životmi, stojí za figu.
A keďže takýchto ľudí žije na Slovensku podľa odhadov ministerstva prinajmenšom stotisíc, znamenalo by to, že Slovensko by sa dosť výrazne „pohlo dopredu“ pre nezanedbateľnú masu svojich obyvateľov.
Pokiaľ si teda pod pohybom vpred predstavujeme pohyb smerom k spoločnosti, ktorá svojich vlastných členov nehádže len tak cez palubu, a chyby, ktoré porobili, im dáva šancu napraviť namiesto toho, aby sa stali pre nich rozsudkom spoločenskej smrti.
Netreba zvlášť špekulovať o tom, akými spôsobmi sa ľudia do dlhovej pasce dostávajú. Na začiatku môže byť neopatrnosť alebo hoci životná smola, keď dlžník nečakane príde o prácu a podobne. Samozrejme, vylúčiť sa nedá ani obyčajná hlúposť či neschopnosť usporiadať si osobné a rodinné financie.
Toto všetko sú veci, ktoré sa stávajú všade na svete dnes a denne. Nezakladajú však dôvod, aby títo ľudia prišli postupne o všetko a napokon aj o strechu nad hlavou a končili na úplnom okraji spoločnosti. Ich nešťastie nie je výsledkom nejakého morálneho súdu, ktorý by nad nimi vyslovil osud či prozreteľnosť.
Nijaký morálny súd totiž nie je v tom, keď poplatky z omeškania splátok z dlhu mnohonásobne prevyšujú dlžnú sumu. Žiadnu prozreteľnosť nehľadajte v tom, že podľa doterajších pravidiel prakticky nikto z tých nešťastníkov nemohol vyhlásiť osobný bankrot, čo by ho nasmerovalo k postupnému oddlženiu a pozviechaniu sa.
Nič morálne nie je v tom, keď tretinu všetkých exekúcií v našom štáte pohltá deväť exekútorov, ktorí sa špecializujú na lukratívne exekúcie v mene bánk či mobilných operátorov.
Za tým všetkým sú celkom obyčajné ľudské záležitosti: zlé zákony, úžernícke správanie veriteľov a chamtivosť, ktorá velí vyzliecť dlžníka donaha a vyhnať ho na ulicu, keď už niet čo iné mu vziať. Žitňanskej balíček mieri v prvom rade na exekúcie ako také, v širšom význame však patrí k zákonom, ktoré majú šancu meniť celú spoločnosť.
Búrajú totiž populárne predstavy o tom, že za zničené rodiny a existencie si môžu ľudia zásadne sami. Predstavy sú to populárne najmä preto, lebo nám sugerujú, že tzv. skrachovaným existenciám je vlastne zbytočné, ba kontraproduktívne pomáhať. Je to pohodlné. Akurát spoločnosť, ktorá si nahovára, že je správne, keď masa ľudí za svoje chyby pyká celými svojimi zničenými životmi, stojí za figu.