Renziho vabank

Väčšina rakúskych voličov napokon ukázala stopku krajne pravicovému populizmu a demagógii. Lídri extrémistických prúdov po celej Európe nedostali po opakovanej voľbe prezidenta Rakúska príležitosť oslavovať. Vynahradili si to teda aspoň po oznámení výsledku referenda v Taliansku.

05.12.2016 22:00
debata (13)

Norbert Hofer a jeho FPÖ v nedeľu prehrali už po druhý raz, keďže to bola voľba, ktorú nariadil súd zopakovať po tom, čo sa krajnej pravici podarilo spochybniť zratúvanie hlasov po prvej voľbe. Víťazstvo Alexandra Van der Bellena je o to cennejšie, že neprispôsoboval svoju kampaň pred opakovanou voľbou „novým okolnostiam“.

Renziho referendum odmietali viacerí dokonca aj v rámci jeho vlastnej Demokratickej strany, a tak je interpretácia, že v nedeľu zvíťazili extrémisti, populisti a „trumpovci“, dosť zjednodušujúca.

Zatiaľ čo Hofer sa snažil vyťažiť čo najviac z brexitu a víťazstva Donalda Trumpa, Van der Bellen sa vlnou zdanlivo víťazného populizmu nenechal vyrušiť. Jeho posolstvo bolo od začiatku do konca pokojné a neútočné a stalo sa tak dôkazom, že kandidáti tradičných politických prúdov sa nemajú prečo pripodobňovať demagógii krajnej pravice v nádeji, že ju porazia na jej vlastnom ihrisku.

Taliansko je iný prípad. Premiér Matteo Renzi zahral vabank, keď referendum o ústavných zmenách spojil s vlastným zotrvaním vo funkcii. Vabank nevyšiel, a tak Renzi nateraz končí.

Známe európske firmy, od Marine Le Penovej po Geerta Wildersa, oslavujú a vyhlasujú, že to svoje „nie“ talianski voliči vhodili do urien eurozóne, Európskej únii a liberálnej demokracii. Netreba dodávať, že v podobnom duchu oslavujú talianski populisti z Hnutia piatich hviezd a krajná pravica z Ligy severu.

Také jednoduché to však nie je. Ústavnými zmenami, o ktorých je tu reč, chcel Renzi výrazne oklieštiť právomoci talianskeho Senátu, na ktorom podľa neho stroskotáva primnoho legislatívnej agendy jeho vlády.

Napríklad volebná reforma, podľa ktorej by mal nominálny víťaz volieb automaticky zaručenú väčšinu v parlamente. Len na ilustráciu, ak by podobné pravidlá platili u nás, Vladimír Mečiar mohol na Slovensku neprerušene vládnuť až do roku 2006, keďže vo voľbách 1998 i 2002 získalo jeho HZDS nominálne najviac hlasov. So všetkými následkami pre našu európsku a euroatlantickú integráciu.

Renziho referendum odmietali viacerí dokonca aj v rámci jeho vlastnej Demokratickej strany, a tak je interpretácia, že v nedeľu zvíťazili extrémisti, populisti a „trumpovci“, dosť zjednodušujúca.

Na druhej strane však Taliansko teraz čaká dočasný kabinet a politická neistota. Ak sa v politickej neistote nepodarí udržať nad vodou viaceré veľké talianske banky, ktoré sa zmietajú v problémoch, tá zjednodušujúca interpretácia sa napokon môže stať pravdivou, aj keď v druhom slede.

Eurozóna už zažila rôzne otrasy, následky otrasu v krajine veľkosti Talianska si však nikto nechce ani predstavovať. Rovnako ako si nikto nechce predstavovať, aký dôsledok by mala nová kríza v zóne spoločnej meny na súčasnú Európsku úniu v celku. Mohol by to byť úder ničivý a posledný.

© Autorské práva vyhradené

13 debata chyba
Viac na túto tému: #Taliansko #Matteo Renzi