Ani ľavicoví, ani pravicoví, žiadne extrémy, ale progresívne nabití ambíciami, že raz svoje občianske združenia prerobia na strany hádam aj so súčasným prezidentom na čele.
Tí doterajší mali trend z politických strán skôr odchádzať, aby boli hlavou štátu pre všetkých občanov. Andrej Kiska však už skúsil všetko, tak prečo nie aj predsedníctvo strany a či viacerých? Jeden projekt má priam vedecký názov Slovensko 2.0. Aj v ňom by radi Kisku privítali.
Ako málo sa však prihliada na politologické zadelenie a myšlienkovú príbuznosť členov budúcich politických subjektov. Najúspešnejšie budú vraj tie, čo v regióne chytia na lep lekára, učiteľku, aktivistu z tretieho sektora.
A pretože mimo klasických strán je osobností stále málo, najlepšie zredukovať počet poslancov na polovicu, s usmievavým lídrom sa do parlamentu určite dostanú. A tak sa nám pred očami vyvíja čosi, čo nemá nielen ideológiu, ale ani jednoliate politické predstavy.
A keď sa začne vytvárať koalícia s inými nesformovanými zoskupeniami, to už sa len na Slovensku bude žiť! Predstavte si vo vláde troch Matovičov, dvoch Kollárov a jedného Hlinu…
Iste, nejde iba o osobitnú slovenskú personálnu opotrebovanosť, iba o skorumpovaných verejných činiteľov, o špecifickú mediálnu a celkovú spoločenskú mizantropiu. Ale s takými šuhajmi, ktorí boli už nielen politicky takmer všade, optimistické zajtrajšky nepostavíme.