Logika a kalkulácia

, 07.12.2016 22:00

Angela Merkelová napokon od svojej Kresťanskodemokratickej únie (CDU) v Essene získala takmer 90-percentnú podporu delegátov, čo bola hranica, za ktorou by bolo možné hovoriť o obrovskom úspechu. V minulosti už dostala viac, ale aj menej. Úspech? V súčasnosti rozhodne áno.

Či sa to niekomu páči, alebo nie, nemecká kancelárka je momentálne v pozícii líderky západného sveta. Po chaose a definitívnom sklze vládnych konzervatívcov do xenofóbie po júnovom referende o vystúpení z Európskej únie vo Veľkej Británii a po novembrovom víťazstve nekompetentného ignoranta v prezidentských voľbách v Spojených štátoch, Merkelová zostáva stáť ako najvýraznejší symbol sveta, ktorý sa ocitá v ohrození.

Nemecko je so všetkým dobrým aj zlým, čo to prináša, ústredným bodom európskej ekonomiky a politiky. Navyše doma v Nemecku je Merkelová predstaviteľkou jednej celej epochy, čo je symbol, ktorý si nemôžu dovoliť pred voľbami stratiť ani tí kresťanskí demokrati, ktorí inak nesúhlasia s jej jednotlivými krokmi.

Lenže ani Merkelová si nemôže dovoliť prísť o podporu výraznejšej časti svojej strany, na úkor ktorej najviac získavajú populisti a extrémisti z AfD či Pegidy. A zoči-voči možnej koalícii sociálnych demokratov, Zelených a Ľavice, nemôže si dovoliť ani prísť o podporu tradičného partnera, ktorým je bavorská CSU. Jej prejav v Essene bol toho jasným dôkazom.

Keď vlani v lete „pozvala“ do Nemecka utečencov, čo uviazli na území štátov, ktoré sa s ich náporom nedokázali vyrovnať, urobila veľké a nespochybniteľné morálne gesto. Toto gesto však nebolo bez ceny. Na jednej strane urýchlilo rozkol v Európskej únii, v ktorej nie všetci boli ochotní pripojiť sa k oveľa skromnejšiemu systému kvót, a už vôbec nikto nebol ochotný nasledovať príklad Merkelovej a prosperujúceho Nemecka.

Na druhej strane extrémisti na celom kontinente začali ukazovať na ten bezmála milión utečencov v Nemecku a tvrdiť, že k rovnakému výsledku nevyhnutne povedie politika „vítačov“ vo všetkých ostatných krajinách. Argument nepravdivý, ale účinný.

Čo nasledovalo po lete 2015, bol postupný Merkelovej ústup. Systém kvót sa celkom zrútil (nielen pre Slovensko) a únia, opäť pod vedením nemeckej kancelárky, urobila problematickú dohodu s tureckým autokratom Recepom Erdoganom. Sýria ďalej krváca, utečenci sa ďalej topia v Stredozemnom mori, akurát rozhádaná Európska únia začína viac strážiť svoje vonkajšie hranice.

Necelý rok pred voľbami nastal pre Merkelovú čas „upratovať“ na domácej scéne. Utečenci rozhádali jej krídlo v CDU s vedením CSU a každý prečin či zločin, ktorý cudzinci vyprodukujú, krajná pravica ihneď vyhlasuje za dôkaz, že ide o ľudí, ktorých en bloc nemožno integrovať.

Práve tam treba hľadať pôvod jej vyhlásení o zákaze zahaľovania tváre či o tom, že všetci utečenci v Nemecku dozaista nebudú môcť zostať. Jej výroky by sa určite dali logicky aj politicky vyargumentovať. Keďže sú to však práve jej výroky, predvolebná kalkulácia spoza nich presvitá minimálne rovnako výrazne ako logika.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#CDU #Angela Merkelová
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku