A to je škoda, pretože každý plní v príslušnom kúsku prírody určitú úlohu v prospech zachovania jej rovnováhy. Samozrejme, ak ktosi nebude zadubene tvrdiť, že napríklad lovci majú záujem iba kántriť lesnú zver a cykloturisti devastovať horské chodníky a lúky.
Samotná rastlinná a živočíšna ríša dáva ľuďom vzor, ako žiť vo vzájomnej symbióze. Žiaľ, faktom je, že sa komplexne zničené údolie, ako napríklad roklina Kyseľ v Slovenskom krase, dá dokopy, až keď tam desaťročia nepustíte človeka.
Nemusí však ísť iba o horstvá kdesi uprostred národného parku. Bratislavčania, a nielen oni, dobre poznajú svoj lesopark, kde to za pekného počasia neraz vyzerá ako na promenáde. Veď je to blízko od širšieho centra hlavného mesta, s dobrým dopravným spojením, tak sa oddá do náručia prírody vybehnúť aj na dve-tri hodinky.
A sú tu aj rekreačné zariadenia, záhradky a… poľovný revír. Ani tomu sa netreba čudovať, ak nechceme, aby bratislavské obytné štvrte pravidelne nevzali útokom diviaky, ako to býva v iných mestách.
Mimoriadne podmienky si vyžadujú aj mimoriadny režim: reguláciu poľovačiek mimo víkendov a ich hlásenie dopredu, vylúčenie streľby križujúcej turistické chodníky, udržiavanie počtu zveri v rozumnej miere, sprístupnenie nevyužívaných posedov pre laickú verejnosť, aby mohla lepšie poznávať prírodu… To sú rozumné návrhy z petície podpísanej 1 300 Bratislavčanmi. Hľadá sa kompromis. Od Nového roka bude lov spoplatnený, a teda aj lepšie regulovateľný.