U nás sa zase médiá popásli na prieskume, podľa ktorého by desiatky percent Slovákov neodmietli nástup diktatúry ako spôsob riešenia spoločenských problémov.
V Poľsku ultrakonzervatívna vláda rieši problém s pretrvávajúcimi demonštráciami, namiesto toho, aby riešila problém toho, čo ich vyvolalo: jej ďalšia snaha obmedziť možnosti médií pri kontrole vládnej moci. V Maďarsku (vláda), v Česku (prezident) a v opozícii po celej Európe (aj na Slovensku) vítajú zvolenie Donalda Trumpa za prezidenta Spojených štátov.
Najhlavnejším z dôvodov, pre ktoré ho vítajú, je to, že americkí voliči – či skôr volitelia, pretože medzi voličmi s prehľadom zvíťazila kandidátka Demokratickej strany – sa v januári chystajú oficiálne legitimizovať rétoriku priamočiarych inštinktov a kmeňových animozít ako bežný nástroj politiky.
Rok 2016 sa veru končí vo veľkolepom štýle. Titanic sa plaví plnou parou cez Atlantik v honbe za modrou stuhou. Režisér nám už niekoľkokrát ukázal ľadovec – „ten“ ľadovec – a v pár scénach načrtol trestuhodnú ľahkomyseľnosť a tvrdohlavosť kapitána lode. Napätie stúpa nie napriek tomu, ale práve preto, že my už vieme, ako to celé dopadne.
A predsa to tak dopadnúť nemusí. Keď rôzni propagandisti po vypuknutí globálnej krízy pred deviatimi rokmi vypúšťali do obehu chlácholivé frázy o tom, že každá kríza je príležitosťou, a preto je vlastne uzdravujúca, problém nebol vo frázach samotných.
Každá kríza naozaj je veľkou príležitosťou – ide len o to, aby nezostala nevyužitá a aby sa využila správnym spôsobom. V praxi to znamená rozdiel medzi tým chlácholiť ľudí iba preto, aby sa nepokúšali o zásadné zmeny a aby systém zostal uchránený, a tým vyzývať ich, aby využili príležitosť a o potrebných zmenách dôkladne premýšľali.
Čo platí zúžene pre svet financií a hospodárstva, platí v širšom meradle i pre politiku. Netreba šíriť paniku a samonapĺňajúce sa proroctvá o blížiacej sa apokalypse. Nemá zmysel vysmievať sa z tých, čo padajú za obeť propagande neofašizmu, ktorá im dáva zdanlivo terapeutickú šancu dať priechod agresívnej zlosti proti pravidlám, ktorými sa riadi svet, čo ich sklamal.
Rovnako zhubné je však prispôsobovať im svoju vlastnú rétoriku. Politická korektnosť neznamená a ani nemá znamenať príkaz klamať či prifarbovať realitu. Kto naznačuje niečo podobné a slávnostne sa pritom korektnosti vzdáva, v podstate hovorí, že doteraz klamal. Prečo klamal? Účelovo? Ako potom uveriť, že tá terajšia póza nie je tiež čisto účelová?
Demokratickú rovnováhu slobody a poriadku, možností a zodpovednosti, je možné uchrániť. Uchrániť je možné spojenú Európu i Slovensko v nej. Je len potrebné trvať na svojom: kríza politickej a ekonomickej generácie je príležitosťou rozmýšľať o zmenách