A to sa im aj darí. Teror plodiaci neistotu pomáha populistom. Tí silnejú naprieč celou Európou, a tak okrem oplakávania mŕtvych stojí verejnosť i politici pred otázkou, ako bojovať paralelne na dvoch frontoch. V ťažení proti islamistickému teroru i populistom však zatiaľ ťaháme za kratší koniec.
Viac betónových zátarás, viac osobných kontrol na letiskách i rôznych podujatiach, a najmä lepšia spolupráca tajných služieb síce môžu znížiť pravdepodobnosť ďalších teroristických útokov, no ani tie najdôkladnejšie opatrenia nedokážu riziko úplne odstrániť.
Život v neistote určite neprispieva k spokojnosti ľudí, najmä ak sa bezpečnostné problémy pridružia k už existujúcim problémom sociálnym. Čím skôr sa však s týmto pocitom naučíme žiť, tým lepšie pre nás. Dôkazom, že takto môže fungovať celý štát, je Izrael. Čím ďalej, tým viac sa totiž ukazuje, že v súčasnosti už žiadna krajina nie je celkom v bezpečí.
Rozdiel je len v tom, že Európa má už éru separatistického teroru (ETA, IRA a pod.) za sebou, zatiaľ čo v Turecku popri džihádistoch predstavujú hrozbu aj kurdskí bojovníci za slobodu. A keďže minulý rok v Turecku neprešiel takmer mesiac bez nejakého teroristického útoku a väčšinu z nich mali na svedomí kurdskí bojovníci z PKK alebo TAK, dá sa predpokladať, že inak to nebude ani tento rok. Ibaže by požiadavky Kurdov niekto v Ankare konečne začal brať vážne…