Veď to bol práve on, kto sa usiloval o reštart vzťahov s Ruskom. No až teraz pravdepodobne pochopil, s kým má vlastne dočinenia…
Na druhej strane, aj keď vyhostenie ruských diplomatov v takom obrovskom počte je nezvyčajné (nič obdobné sa nestalo ani v časoch studenej vojny), superveľmoc ako USA nemôže nechať hackerské útoky len tak bez povšimnutia.
Podľa všetkého mal Obama od spravodajských služieb dostatok dôkazov o tom, že za hackerskými útokmi na počítače Demokratickej strany stoja pracovníci ruských tajných služieb, a preto sa rozhodol rázne konať.
Hovorí sa, že vždy je lepšie urobiť veci neskôr ako nikdy, no v tomto prípade ide už len o gesto, ktorým si chce pravdepodobne napraviť svoju pošramotenú povesť nie veľmi úspešného prezidenta, čo sa týka zahraničnopolitickej oblasti.
Keby si Obama zložil ružové okuliare hneď na začiatku svojho prvého funkčného obdobia a na Rusko sa pozeral realisticky už v roku 2009, keď navštívil Moskvu (to už bolo po vojne s Gruzínskom), dnes by možno niektoré veci vyzerali inak. A hoci vzťahy medzi Washingtonom a Moskvou na konci vlády jeho predchodcu Georgea W. Busha pripomínali časy studenej vojny, bolo veľmi naivné myslieť si, že ide o prechodný stav, ktorý je možné zmeniť. O to by najprv niekto v Kremli musel skutočne stáť…
Naopak, ako prechodný stav sa ukázal Jeľcinov pokus zblížiť Rusko so Západom a podľa jeho vzoru vybudovať v krajine liberálnu demokraciu. No po jeho smrti sa moci ujal Putin, ktorý sa obklopil blízkymi spolupracovníkmi z KGB, a keďže „starého psa novým trikom nenaučíš“, dnes podľa toho vyzerá aj celé Rusko, kde silne autoritatívny režim ovláda hŕstka „silovikov“ z bývalej KGB snívajúcich o obnove sovietskeho impéria. S takýmito ľuďmi sa len ťažko hľadá spoločná reč, lebo jediné, čo chápu, je sila.
Obama to napokon pochopil, lenže jeho nasledovník zjavne nie.
To, že Rusko na vyhostenie svojich diplomatov nijako nereagovalo, sa môže javiť ako ústretové gesto, no zo strany Kremľa ide skôr o kalkul. Už o necelé tri týždne do Bieleho domu zasadne nový prezident, s ktorým chce mať Moskva dobré vzťahy, lebo ide o persónu podľa jej gusta. Tentoraz sa dá očakávať, že o „reštart vzťahov“ sa bude usilovať Putin.
V Trumpovej administratíve sa možno napokon predsa len objavia realisti, ktorí mu otvoria oči (čo je aj v našom záujme). Európa však musí byť na pozore. To, čo si Putin už odskúšal v USA, sa bude snažiť aplikovať aj na starom kontinente – využiť sociálne siete na šírenie dezinformácií na dezorientáciu voličov v Nemecku či vo Francúzsku. Ak by uspel, EÚ by sa začala rozpadať, čo je jeho sen. V slabej a rozdrobenej Európe by sa mu darilo oveľa lepšie presadzovať svoje záujmy ako teraz, keď proti nemu stojí nemecká kancelárka s veľmi vyhranenými názormi na Rusko.