Rozum a srdce však nepochybne radia, že by sa to malo urobiť priamo v ten deň a určite slávnostnú príležitosť neodkladať o týždeň či o dva. V roku 2015 sa za prezidentovania Andreja Kisku rady odovzdávali až trinásteho januára! Tohto roku to bolo „iba“ deväť dní po sviatku. Na počesť toho, že sa skončili vianočné prázdniny?
Zákonodarcovia pri prijímaní zákona o najvyšších vyznamenaniach dobre vedeli, prečo sa majú odovzdávať práve pri príležitosti osláv zrodu SR. Prvý január sa pokladá za najdôležitejší štátny sviatok. Vykrúcačky, že by bolo nerozumné vyžadovať od ocenených, aby sa trepali na Bratislavský hrad deň po silvestrovskej noci, sú nemiestne.
Veď Rad Ľudovíta Štúra či Pribinov kríž nedostávame každý deň. Neopakovateľnej atmosfére umocňuje obnovený priestor národnej kultúrnej pamiatky číslo jeden, ale aj termín – hlavný štátny sviatok. Potom už ide iba o to, aby sa aj príslušní činitelia tvárili naozaj majestátne, a nie otrávene, že museli obetovať jeden deň lyžovačky v Tatrách s rodinou dajakému oficiálnemu stretnutiu s dvoma desiatkami „cudzích“ ľudí v hlavnom meste.
Dôkazy, že technicky sa dá takéto podujatie usporiadať bez problémov, existujú. Niektorí predchádzajúci prezidenti udeľovali vyznamenania pri príležitosti okrúhlych výročí priamo prvého januára a všetci to v zdraví prežili. Napokon sa to nerobí na počesť ústavných činiteľov a úradníkov, ale tých, ktorí pre tento štát, pre jeho kultúru, umenie, vedu a celkový rozvoj niečo hmatateľné urobili.