Slovo ozdravený je tu v úvodzovkách preto, lebo produkcia firmy po takejto potnej kúre býva často neporovnateľne menšia ako predtým. Ak je vôbec nejaká: nejedna „ozdravená“ firma obohatila už len register konkurzov. A jej zamestnanci úrady práce.
Môžeme sa sporiť, či sa napríklad mnohé z firiem, ktoré boli vykradnuté v 90. rokoch a napokon skončili úpadkom, vôbec dali zachrániť. Alebo odhadovať, koľko takýchto krízových manažmentov v réžii finančných skupín bolo v skutočnosti iba sofistikovanejšou formou tunelovania.
V jednom sa však hádam zhodneme: verejné zdravotníctvo by takto skončiť nemalo. Ak sa náhodou niekto spolieha na to, že sa po definitívnom úpadku verejných nemocníc a zdravotníckych zariadení v súvahách finančných žralokov náhle objaví sociálne cítenie, asi by sa mal dať vyšetriť. Pokiaľ možno čím skôr, ešte keď má na to šancu v rámci verejného zdravotníctva.
Ministra Tomáša Druckera pri jeho vymenovaní vychvaľovali do nebies ako krízového manažéra, čo je vraj presne to, čo naše zdravotníctvo potrebuje. Nuž po necelom roku vidíme napríklad to, ako taký krízový manažment vyzerá v podaní Všeobecnej zdravotnej poisťovne: straty, ktoré nasekal predchádzajúci manažment, chce nový manažment dobehnúť tým, že zoškrtá platby lekárom a nemocniciam.
Inými slovami, milí občania, postavte sa do ešte dlhšieho radu pri čakaní na život zachraňujúce vyšetrenia! Namiesto nákupu nových prístrojov a skracovania čakacích lehôt musíme všetci sanovať „odkaz“ zopár bielych golierov, ktorí si po zaťatí sekery pôvodne ešte bohatiersky naplánovali i štedré koncoročné odmeny.
Môže za to krízový manažér rezortu číslo jeden Drucker alebo nemôže? Nuž a kto iný má byť politicky zodpovedný za to, že najväčšia poisťovňa, v ktorej sú dojčatá i dôchodcovia tohto štátu, ďalej osekáva beztak nedostatočné platby za výkony a ošetrenia? Všetky tie čachrovačky so záchrankami, všetky tie manažérske nápady s poplatkami za prednostné vyšetrenia sú len odvádzaním pozornosti od podstaty.
Systém zdravotných poisťovní na Slovensku je nevhodný a nefunkčný. Spôsobuje oveľa viac problémov, ako ich údajne rieši. Alebo sa naozaj chceme ešte i v roku 2017 vážne zaoberať taľafatkami o údajnom zbytočnom predpisovaní odborných vyšetrení všeobecnými lekármi? Naozaj si ešte stále chceme nechať nahovoriť, že problémom nášho zdravotníctva je tých zopár dôchodcov, čo sa chodia k svojmu lekárovi vlastne len porozprávať?
Naše zdravotnícke zariadenia už jedno obdobie „krízového manažmentu“ zažili. To bolo vtedy, keď sa v nich sprivatizovalo všetko, čo by mohlo prinášať zisk. Zostali nemocničné chodby, na ktorých je všetko okrem izieb s lôžkami a WC privátne a komerčné. Bolo to dobré? A prečo sa potom ešte i dnes zaoberáme nefunkčným zdravotníctvom? Toto nie je krízový manažment, ale manažment na udržiavanie krízy.