Až natoľko zásadný, že v roku 2012 sa obrátil na Európsky súd pre ľudské práva. Ten včera rozhodol, že moslimské dievčatá musia chodiť na hodiny plávania spolu s chlapcami s odôvodnením, že ich účasť na plaveckom výcviku nijako neporušuje slobodu vyznania.
Je to veľmi dôležitý signál, že laický prístup vo verejnom priestore je dôležitejší ako náboženské dogmy. Náboženstvo patrí v Európe do súkromnej sféry. To, že ženy a muži v mešitách sa modlia oddelene je vec náboženstva.
Škola má však za úlohu integrovať a nie vyčleňovať deti na základe náboženského presvedčenia či rasy. To zdôraznil aj štrasburský súd: "Škola v procese sociálnej integrácie zohráva významné miesto, najmä pokiaľ ide o žiakov zahraničného pôvodu.“
Táto správa prichádza len deň po smrti známeho sociológa Zygmunta Baumana. Ten v jednom z rozhovorov povedal: „Ľudia sa neasimilujú, chcú si zachovať vlastnú identitu. V modernej dobe po prvýkrát teda cítime, že sme nútení, odsúdení žiť s inými – s cudzími.“
Snaha o spolužitie však musí byť obojstranná. Škola v Bazileji vyšla žiačkam v ústrety a umožnila im používať burkini. Naopak, otec spomínaných dievčat sa v minulosti „preslávil“ vyhlásením, že žena, ktorá odporuje svojmu mužovi, môže byť zbitá… Nuž s človekom, ktorý má takéto názory, sa ťažko hľadá spoločná reč, no ustúpiť mu by bola tá najväčšia chyba…