Tak ako každý zodpovedne hospodáriaci človek vie, že si v rozpočte musí vyčleniť peniaze na nájomné, plyn či elektrinu, tak aj kompetentní v Centre vedecko-technických informácií (CVTI) museli vedieť, že 3,5-miliónový poplatok sa neuhradí len tak sám od seba.
Ešte nepochopiteľnejšie je však to, že v CVTI o probléme vedeli viac ako rok, no napriek tomu nekonali! Nechať veci vyhniť je hádam úspešná taktika v politike, lebo ľudia zabúdajú, no tam, kde existujú jasné pravidlá, prístup „maňana“ neakceptujú. A myslieť si, že vydavateľstvo Elsevier s vyše 130-ročnou vydavateľskou tradíciou bude donekonečna privierať oči, by bolo naivné.
Na druhej strane, tváriť sa, že bez elektronickej databázy naša veda skolabuje, je tiež silne pritiahnuté za vlasy. Po všetkých ranách, čo jej boli uštedrené, sú vedci takí zocelení, že si vedia pomôcť aj sami a články si sťahujú z pirátskych vedeckých webov. Tadiaľto však cesta nevedie.. . Tento problém tak otvoril otázku, ako zabezpečiť vedcom prístup k odborným časopisom bez toho, aby univerzity museli platiť horibilné sumy.
Riešením je tzv. otvorený prístup (Open Access), ktorý im umožňuje bezplatný prístup k vedeckej literatúre prostredníctvom internetu. Je iróniou, že pred naším predsedníctvom sme spolu s Holanďanmi otvorený prístup k elektronickej databáze karentovaných časopisov presadzovali (lebo to bola ich priorita), potom však bolo šesť mesiacov ticho, a teraz nás tento problém dobehol.