Taký obyčajný rasizmus

V súvislosti s nedávnym odovzdávaním štátnych vyznamenaní, medzi ktorými boli aj tri in memoriam, si určite mnohí spomenuli na spisovateľku Danielu Hivešovú-Šilanovú, ktorá pred vyše ôsmimi rokmi predčasne opustila tento svet.

12.01.2017 22:00
debata

Pred očami sa im rozosmiala jej milá tvár, ktorá však sčervenela, keď bol vážny dôvod na kritiku. A bol, a nie raz. Hoci aj tých na najvyšších úrovniach pre ich totálny nedostatok sociálneho cítenia k deťom a chudobným.

Danielku, jej krásne knižky pre mládež, nekonečnú lásku k deťom, prácu v rómskom divadle Romathan, ale aj vo viacerých ľudskoprávnych a mierových aktivitách teraz ktosi tvrdo zosmiešni ako „fanatičku do cigánskych zvykov“. Ďalšiu ocenenú Evu Mosnákovú hanlivo označí za Židovku. Ženu, ktorá mala tú „drzosť“, že pri veľkom šťastí prežila holokaust a ostatnú diskrimináciu, ktoré jej ako dievčatku a celej jej rodine nachystal ľudácky režim.

A kto je ten niekto? Poslanec za Kotlebovu stranu, 53-ročný Stanislav Mizík. Teraz akoby sa staval do úlohy svojich vzorov, ktorí pred trištvrte storočím kdesi v prítmí rampy na železničnej stanici rozhodovali o tom, kto je a kto nie je Žid, kto si „zaslúži“ pečiatku na lístok tam, odkiaľ nebolo návratu.

Parlamentný výbor sa bude zaoberať týmito rasistickými vyjadreniami na internete a možno sa Mizík bude musieť na schôdzi aj verejne ospravedlňovať. Pani Mosnákovej a mnohým ďalším dotknutým to bude stačiť? Danielke by to určite nestačilo. Pokiaľ sa verejnosť nedočká vzorového prísneho rozsudku od našej justície, všetko to bude len akože.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #ĽS NS #Stanislav Mizík