Súčasný národniar Peter Plavčan sa dal až po polroku presvedčiť odborníkmi, aby sa vrátili k dvojhodinovému týždennému cyklu dejepisu. Problémy v tom-ktorom učebnom predmete sa riešili poukazovaním na nedostatok vyčlenených hodín. V tomto prípade to však neplatí. Učiť sa históriu, to neznamená iba drviť sa dátumy a mená.
Tu ide najmä o spoločenské vzťahy a ich vplyv na rozvoj krajiny, jej ekonomiky, kultúry i zahraničnej politiky. Ak sa teraz ukazuje, že naša mládež nerozumie tomu, čo číta, alebo verí kadejakým nebezpečným extrémistom, tak k tomu prispel i nedostatok informácií z dejín.
Zdvojnásobnenie hodín tohto humanitného predmetu na základných a stredných školách by nemalo znamenať len návrat pred Mikolajovu reformu. Mali by sa rozširovať vedomosti príťažlivejšími, modernými formami.
Základy gotiky netreba žiakom a študentom chodiť vysvetľovať do remešskej Notre-Dame, keď sa malá, ale dokonalá katedrála ponúka v susednej dedine, stredoveká architektúra zase na blízkom hrade, ktorý teraz dobrovoľníci rekonštruujú, alebo možno využívať novú pamätnú izbu, ktorú aj s pripomienkami na významných rodákov, štúrovcov či na prvú a druhú svetovú vojnu zriadila obec či mesto.
Históriu netreba iba čítať, no i počúvať. Kým ešte žijú aktívni pamätníci, či už účastníci protifašistického odboja, prenasledovaní v 50. rokoch alebo po Pražskej jari. Mnohí čakajú na to, aby sa mohli prihovoriť mládeži. Učitelia dejepisu s bonusom hodiny plus by tieto dvere mali otvoriť.