Všetko témy, o ktorých sa dobre rozpráva a o ktorých sa bude istotne dobre rozprávať aj celý tento týždeň v Davose. No a potom sa delegácie rozídu domov a všetko pôjde po starom.
K podobným konštatovaniam človeka vôbec nevedie beznádejný pesimizmus či tvrdohlavá skepsa. Vlani britská neziskovka Oxfam na základe dát Credit Suisse vyrátala, že 62 najbohatších ľudí na svete vlastní toľko majetku, ako chudobnejšia polovica sveta, čo je asi 3,6 miliardy ľudí. Tento rok na vyváženie majetku menej bohatej polovice sveta stačí už len osem najväčších boháčov.
Podľa Oxfamu je to najmä preto, lebo oproti minulému roku sa spresnili niektoré dáta. A z tých vyplynulo, že bieda v Číne a Indii, dvoch najľudnatejších krajinách sveta, je väčšia, ako sa predpokladalo, čo v štatistikách ešte viac roztvára nožnice globálnej majetkovej nerovnosti. Nezabúdajme tiež, že od roku 2015 platí, že najbohatšie jedno percento ľudí vlastní viac majetku, ako všetci ostatní obyvatelia zemegule dohromady.
Pochopiteľne, takéto veci sa neľahko čítajú ľuďom, čo sú platení za presviedčanie ostatných, že žijeme v najlepšom z možných svetov. A tak, ako patrí ku každoročnému Davosu správa Oxfamu, k správe Oxfamu patrí jej každoročné spochybňovanie. Počnúc metodikou (je zadlžený študent – s teoretickou perspektívou budúcich zárobkov – na tom horšie ako majiteľ chatrče bez dlhov?), končiac pripomienkami, že voľné trhy umožňujú lepšiu distribúciu pomoci chudobným a podobne. Lenže tých 750 expertov oslovených Svetovým ekonomickým fórom zďaleka nepatrilo iba k neziskovkám bojujúcim za sociálnu spravodlivosť. A samotné fórum konštatuje, že v rámci 26 rozvinutých krajín klesol príjmový medián (zjednodušene povedané: najčastejší príjem) v priemere o 2,4 percenta. Inými slovami, kríza a roky po nej ešte viac roztiahli nožnice nerovnosti a je vcelku jedno, akú metodiku použijeme, alebo v akých nuansách sa naše pozorovania budú líšiť.
Myslíte si, že tieto poznatky pomknú k nejakým prekvapujúcim činom politikov, ktorí ich každoročne ignorujú? Alebo azda zavanie nový vietor od novej americkej vlády – ktorá je takým klubom elitných bankárov a biznismenov, aký nemá v dejinách USA precedens? Myslíte, že títo politici pochopia, ako je spojená rastúca nerovnosť s polarizáciou spoločnosti? A ako tieto faktory spolu s klimatickými zmenami prispievajú k fenoménu novodobej masovej migrácie – čo potom ďalej polarizuje spoločnosť napríklad v Európe?
V Davose sa tento rok stretáva viac ako 50 svetových pohlavárov a zhruba 1 200 vrcholných manažérov svetových firiem. Iste, budú rečniť o nerovnosti, polarizácii, klíme, brexite aj o Trumpovi. Skrátka o všetkom, čo ich znepokojuje či ohrozuje. To však ešte nie je to isté, ako keby rokovali o znepokojení a ohrození sveta.