Nie všetci si všimli, čím šéfka konzervatívneho kabinetu pohrozila európskej dvadsaťsedmičke: v prípade, že sa dohoda o usporiadaní ďalších ekonomických vzťahov s úniou nebude jej vláde pozdávať, je rozhodnutá z Británie urobiť daňový raj.
Zo všetkých tých vzletných slov o silnej „globálnej Británii“, ktorá ani po odchode z únie nerezignuje na európske hodnoty, však vyplynulo najmä jedno poznanie. Pre Mayovú, jej ministrov a odporcov európskej integrácie v Konzervatívnej strane to bolo celé od začiatku až do konca o imigrantoch.
Všetky predreferendové reči o doplácaní na Európsku úniu a krkolomné výpočty dokazujúce, ako sa pre britský biznis brexitom v podstate nič nezmení a ak niečo predsa, tak len k lepšiemu, boli viac-menej iba dymovou clonou. Vo chvíli, keď si mali odporcovia únie vybrať medzi spoločným trhom s Európou a zamedzením imigrácie z Európy, nezaváhali ani na sekundu. Spoločný trh a colná únia letia cez palubu, pretože pre túto časť britských politikov je dôležitejšie porátať sa so slameným strašiakom poľského inštalatéra.
Nezastavil ich ani fakt, že spolu s príslovečnými inštalatérmi, čašníčkami, upratovačkami a aupairkami sa porátajú s tisíckami zamestnancov medzinárodných bánk a firiem a skomplikujú život tisícom vedeckých pracovníkov a študentov. Británia si vezme svoju Britániu späť a odmenou pre korporácie má byť Mayovou sľubovaný „nový ekonomický model“ založený na daňovom dumpingu. Čo spôsobí odlev mozgov britskej ekonomike, je na diskusiu. Už teraz je však isté, čo bude „nový ekonomický model“ znamenať pre britských pracujúcich, pre ich sociálne a pracovné štandardy.
Mayovej oznámenie, že chce s konečnou dohodou o budúcich vzťahoch Británie a Európskej únie prísť do parlamentu, ihneď zlepšilo pošramotený kurz britskej libry. Náladu britského parlamentu však veľmi nezlepšilo – už len preto nie, lebo ani len taký zásadný prejav (po mesiacoch zdržiavania), aký mala tento raz, neprišla premiérka predniesť tam. Navyše nie je celkom jasné, aký bude vlastne mandát konečného parlamentného hlasovania. Británia nebude o brexite vyjednávať sama so sebou, ale s európskou dvadsaťsedmičkou – prípadná zmena postoja britského parlamentu na konci ťažkého a dlhého procesu môže mať iba pramalý priamy dosah na zmenu postoja kolosu únie.
Komu Mayová náladu celkom dozaista pokazila, boli škótski politici, ktorí žiadali, aby brexit neznamenal odchod zo spoločného trhu. Reakcia škótskej „premiérky“ Nicoly Sturgeonovej sa očakáva na jej stretnutí s Mayovou vo štvrtok, už dnes však nepanujú veľké pochybnosti o tom, čo bude jej jadrom. Škótsko pravdepodobne smeruje k ďalšiemu referendu o nezávislosti a Spojené kráľovstvo k ďalšiemu nerváku ohľadom svojej budúcnosti.