Stále takí istí

, 23.01.2017 22:30

Obyvatelia viacerých podhorských obcí na strednom Slovensku si v týchto dňoch pripomínajú 72. výročie tragédií, ktoré sa spolu s masovými popravami v Kremničke a Nemeckej svojou krutosťou nevyrovnajú ničomu v našej novodobej histórii.

Kým boje znepriatelených armád na jeseň 1944 s prižmúrenými očami mohli pripomínať regulárnu vojnu, v zimných represáliách civilného obyvateľstva už neplatili nijaké zákony, mierové ani vojenské. Tón udávala totálna nenávisť, chladnokrvná pomsta a zverské pudy.

Za vzorový prepad nemeckí okupanti označovali krvavú nedeľu 21. januára 1945 v Kľaku a následne v Ostrom Grúni, kde dokopy vyvraždili 148 ľudí vrátane niekoľko desiatok detí. Výprava bola „príkladná“ pre súčinnosť so slovenskou časťou oddielu Edelweiss na čele s Ladislavom Nižňanským, ktorý sa v Mníchove už nedožil v roku 2011 spravodlivého rozsudku.

To, čo sa dialo po potlačení Povstania, dokazovalo, že ľudácky režim bol nezávislý od nacistického spojenca. Mal svoje gestapo, oficiálne svorky zabijakov, gardu, ktorá Nemcom pomáhala chytať a transportovať posledných Židov a politických väzňov do táborov smrti. Navyše, žiaľ, doteraz, má aj generácie pohrobkov. Konečne sa však našiel štátnik, premiér, ktorý otvorene v Kľaku vyhlásil, že fašizmus sa na Slovensku už neplazí, on je tu, máme ho zastúpený v Národnej rade.

Stačí si pozrieť debaty k článkom na túto tému na Facebooku. Sú čoraz cynickejšie, agresívnejšie, nepripúšťajú pluralitu a kritiku na svoju adresu. Tvrdia síce, že fašizmus bol iba v Taliansku a nacizmus v Nemecku (na Slovensku asi len bratia ľudáci), no obhajujú tie isté názory, osobnosti a v súčasnosti napríklad pohľady na menšiny. Prečo by mali byť iní?

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#výročie #tragédia #Kremnička #Nemecká
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku