Na semafore svieti červená

Špičkové autá vyrobené na Slovensku už nie sú vzácnosťou. Máme štyri automobilky a najväčšiu výrobu osobných áut v prepočte na obyvateľa. Ale toto prvenstvo nebolo zadarmo. Doplatilo naň napríklad aj poľnohospodárstvo.

30.01.2017 08:00
debata (6)

Kto by nepoznal rozprávku Soľ nad zlato. Kedysi všedné a samozrejmé potraviny sa stali vzácne. Nie, ešte nie sme v situácii, aby sme kričali bryndza, poctivá klobása či slovenské jabĺčko nad zlato, ale to, že sa domáca poľnohospodárska a potravinárska výroba posúva k červenej čiare, je viac než zrejmé.

Boli časy, keď jeden minister financií tvrdil, že o poľnohospodárstvo sa starať nemusíme. Všetko si dovezieme. Už sme sa dočkali. Je tu však globálna klimatická zmena prinášajúca obrovské výkyvy v počasí, ktoré stále rozhodujúco ovplyvňuje výrobu potravín. Prichádzame na to, že cesta dláždená dobrými úmyslami, hoci aj grandiózne rastúcou produkciou áut, nemusí viesť do neba.

Automobilky sme vybudovali na najúrodnejších pôdach, tie sme zabrali aj pod výrobu fabrík na televízory a pod iné, často nečinné, priemyselné parky. Zatiaľ nám pôda nechýba, no stále sa k nej správame neúctivo. A spolu s tým prehliadame rolu poľnohospodárstva a potravinárstva v ekonomike a živote spoločnosti.

Určite aj zásluhou výroby áut sa mnohým zvýšili mzdy. Volkswagen má jedny z najvyšších platov, desaťtisíce ľudí našli prácu v dodávateľských odvetviach. Máme sa lepšie a chceme jesť lepšie. S prekvapením zisťujeme, že kvalitných domácich potravín na trhu veľa nie je, a keď sú, nie sú lacné. Nie preto, že by si výrobcovia pýtali za ne horentné sumy, ale obchod ťaží z dopytu.

Niečo sme podcenili. Poľnohospodárstvo a potravinárstvo, aj keď sa k nim formálne vláda hlási, nie sú reálnou prioritou, dodatočné vládne zdroje poskytnuté vlani napríklad na riešenie mliečnej krízy zastavujú iba krvácanie najväčších rán.

Metóda záplat sa vyčerpala a nikam nevedie. Slovensko by malo mať záväzný program potravinovej bezpečnosti postavený na sebestačnosti. Ten by mal odhlasovať parlament a mal by byť záväzný pre vlády bez ohľadu na ich orientáciu. Potravinové hospodárstvo pripomína krížnik, ktorý sa pomaly rozbieha a dlho brzdí. Ide o odvetvie, ktoré neznáša experimenty, naopak, už aj vzhľadom na biologický cyklus výroby si potrpí na ustálené pravidlá.

Hádam keby sme venovali väčšiu pozornosť významu jedla a zdravej výžive a v školách učili deti úcte k pôde, zvieratám a rastlinám, prišli by sme na to, čo je naozaj dôležité, a čo vedia v Rakúsku, Nemecku či Poľsku, kde poľnohospodárstvo a potravinárstvo prekvitá.

Je o sekundu dvanásť či päť minút po dvanástej? Z roka na rok rastúce dovozy potravín, ktoré si vieme vyrobiť sami, hovoria o tom, že na semafore bliká červená. Nepotrebujeme maslo z Nemecka, syr z Poľska, bravčové zo Španielska, pretože o prácu prichádzajú naši ľudia a krajina nám pustne. Rozhliadnime sa okolo seba a začnime konečne konať.

© Autorské práva vyhradené

6 debata chyba
Viac na túto tému: #poľnohospodárstvo