Spravodlivosť pravidiel

Keby jeden politik nepotreboval ochrániť seba a svojich pomocníkov pred následkami vyšetrovania únosu a vraždy, Vladimír Mečiar by svoje amnestie na jar 1998 nevyhlásil. Keby iní politici nekalkulovali s možnosťou, že budú ešte Mečiara a jeho hlasy potrebovať, Smer Roberta Fica by sa nebránil zrušeniu amnestií vtedy, keď Mečiar už nevládol a jeho HZDS už nebolo najsilnejšou stranou v štáte.

31.01.2017 22:00
debata (31)

A nebyť toho, že sa z amnestií urobilo čosi ako previerková otázka z čias normalizácie, od odpovede na ktorú má závisieť vaše ďalšie kádrové zaradenie, zrušeniu amnestií by nič nebránilo dnes, keď Mečiar i jeho strana sú už minulosťou.

Mečiar použil spravodlivé pravidlo o amnestii flagrantne nespravodlivým spôsobom. Znemožnil tak len potrestanie, ale i len vyšetrenie únosu a vraždy, z podielu na ktorých je podozrivý štát.

Vyrovnanie sa s touto temnou záležitosťou našich novodobých dejín si preto vyžaduje nie právnu, ale politickú odvahu. A nielen od Smeru, ale aj od opozície. Obe strany totiž musia pochopiť, že umožnením zákonne vyšetriť podozrenia zo zneužitia štátnej moci na akty gangsterizmu nezískavajú či nestrácajú nejaké politické body v podenkovom parlamentnom virvare.

Ján Budaj, ktorý kedysi sám významne prispel k fenoménu Mečiara ako domnelého bojovníka proti centrále VPN, „odtrhnutej od ľudu“, zrušením amnestií nezíska nijaké body na Fica, ktorý si starnúceho a slabnúceho Mečiara adoptoval vo svojej prvej vláde (a vzal mu pritom posledný zvyšok voličov a podporovateľov). A, naopak, Fico nezaregistruje žiadne víťazstvo nad súčasnou opozíciou, ak aj tento pokus o zrušenie amnestií stroskotá na neochote Smeru.

Na tom, že amnestie boli hlboko nemorálnym zneužitím prezidentských právomocí, ktoré Mečiar získal na krátky čas vďaka skončeniu termínu Michala Kováča, sa dnes v parlamente zhodne každý (názor fašistov nepoznáme, a ani nás nezaujíma). Na čom sa doteraz nezhodli, je právna validita zrušenia amnestií a možné následky takéhoto kroku.

Právo je súborom pravidiel, akými sa chce riadiť ľudská spoločnosť. Súčasťou práva však nie sú len samotné pravidlá, ale aj pravidlá ich používania. Inými slovami, nielen pravidlá majú spĺňať naše predstavy o spravodlivosti.

Spravodlivé má byť aj to, ako sa pravidlá použijú. Práve preto protestujeme, keď súd vinou právneho formalizmu pustí zločinca, a, naopak, súhlasíme, keď súd upustí od potrestania niekoho, kto síce formálne prekročil zákon, urobil to však z humánnych pohnútok. Nikto nekričí, že to bude nebezpečný precedens. Každý vie, že nebude.

Mečiar použil spravodlivé pravidlo o amnestii flagrantne nespravodlivým spôsobom. Znemožnil tak len potrestanie, ale i vyšetrenie únosu a vraždy, z podielu na ktorých je podozrivý štát. Experti na ústavné právo, bývalí i súčasní sudcovia Ústavného a Najvyššieho súdu tvrdia, že zrušenie amnestií by bolo legálnym a legitímnym prostriedkom, ako poskytnúť účinnú ochranu základným právam obetí amnestovaných skutkov. A my vieme, že ochrana práv obetí by nikdy nemala byť predmetom každodenného politického hašterenia. Nie v právnom štáte.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com 31 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #Mečiarove amnestie