Konzervatívcom „východného strihu“ prekáža sekularizácia spoločnosti, konzervatívci západných krajín vraštia čelá aj pri debatách o ochrane pracujúcich a spotrebiteľov.
V tom sa zhodujú s časťou liberálnej pravice. Tá síce nemá najmenší problém s „bezbožnou“ spoločenskou a kultúrnou morálkou prenikajúcou z Bruselu, zato však sama priam s náboženským zanietením vystupuje proti každej snahe regulovať finančné, obchodné a hospodárske trhy.
Aj časť európskych ľavičiarov má prečo bojovať s úniou: Európska únia po celom kontinente rozsieva neoliberálne ekonomické recepty, ktoré sú devastujúce aj v pokojných časoch, nieto ešte keď plodia krízy, ktoré sú úplnou katastrofou. Únia je zodpovedná za likvidáciu sociálneho štátu a sociálneho konsenzu. V malom prináša európskym národom podobnú škodu ako vo veľkom globalizácia celým kontinentom.
V racionálnom svete ešte stále platí, že ktokoľvek odíde z únie, urobí tak najviac na vlastnú škodu. Otázka je, či ešte žijeme v racionálnom svete, alebo sa už vydávame na honbu za nacionalistickými chimérami.
Každý má svojho diabla v Bruseli. A pre každého je tým diablom vlastne niekto, kto má tiež svojho diabla v Bruseli. Pre konzervatívcov je Brusel príliš liberálny, pre liberálov príliš socialistický, pre socialistov príliš konzervatívno-liberálny. Všetci vysielajú do Bruselu svojich emisárov, ako levy bojujú v kuloároch o každý možný post v úniovej administratíve a vytvárajú svoje frakcie v Európskom parlamente. Keď však príde na vec, Brusel je centrom „nikým nevolených eurokratov“ odtrhnutých od reality, proti ktorým je treba namieriť verejnú mienku na domácich ihriskách.
Vôbec neprekvapí, že Marine LePenová, ktorá práve v týchto dňoch oficiálne odštartovala svoju prezidentskú kampaň, do svojich prejavov zahrnula všetko z povedaného. Krajná pravica v Európe buráca nielen proti Bruselu, globalizácii, neoliberalizmu, liberálnej morálke aj konzervatívnemu moralizovaniu, kapitalizmu i socializmu, ale aj proti všetkým tým, čo burácali doteraz – pretože tí síce burácali, ale „nič s tým neurobili“. Práve tak, ako „nič neurobili“ s vonkajším nepriateľom, ktorým nie je len islamistický terorizmus, ale vlastne tretina sveta.
Krajná pravica nič nevymyslela. Všetko dostala od tradičných politických prúdov ako na podnose. Stačilo len na zoznam nepriateľov prihodiť tradičné prúdy samotné a dúchať do pahreby bulvarizovaného strachu z reálnych či nereálnych ohrození.
V prieskume, na ktorom podľa Financial Times participovala zhruba stovka najväčších britských firiem, uviedlo 58 percent z nich, že už teraz pociťujú negatívne dôsledky referenda o brexite. Asi tretina uviedla, že zatiaľ nepocítila zmenu a iba 11 percent firiem uviedlo, že podmienky ich biznisu sa zlepšili. Prieskum pritom prebiehal na pozadí optimistických odhadov, podľa ktorých britská ekonomika rástla v poslednom roku najrýchlejšie z celej skupiny G7.
V racionálnom svete ešte stále platí, že ktokoľvek odíde z únie, urobí tak najviac na vlastnú škodu. Otázka je, či ešte žijeme v racionálnom svete, alebo sa už vydávame na honbu za nacionalistickými chimérami.