Jej pozícia bola tak neuveriteľne silná, že ňou neotriasol ani predvianočný teroristický útok v Berlíne. Pritom zo strany úradov a bezpečnostných zložiek došlo k toľkým pochybeniam, že v inej krajine by sa pravdepodobne premiérka už dávno porúčala. No zjavne nie v Nemecku, kde sa centristický volič správa až neuveriteľne racionálne a kde zároveň kancelárka dokáže všetko uhrať do stratena.
Merkelovej nahrávalo i to, že sociálna demokracia nedokázala voličom ponúknuť lídra, ktorý by jej bol rovnocenným súperom. Navyše kancelárka veľmi šikovne „upratala“ Franka-Waltera Steinmeiera, ktorý azda ako jediný pre ňu predstavoval potenciálnu hrozbu, do paláca Bellevue – sídla nemeckých prezidentov.
Nedoštudovaný kníhkupec, no zároveň veľmi vzdelaný a jazykovo dobre zdatný politik je stelesnením amerického sna, čo isto mnohým imponuje.
Nečudo, že preferencie SPD na čele s nevýrazným Sigmarom Gabrielom klesali, a dokonca hrozilo, že sa prepadnú pod 20 %, čo by znamenalo najhorší výsledok od r. 1933, keď získali iba 18,3 %. Na víťazstvo sociálnych demokratov by teda ešte začiatkom roka nikto nestavil ani deravý groš.
„V prípade, že je mužstvo na dne tabuľky, treba vymeniť trénera,“ skonštatoval sebakriticky Gabriel, keď prekvapujúco oznámil, že kandidátom SPD na kancelára nebude on, ale Martin Schulz. A zrazu bolo všetko inak…
Výmena lídra, ktorý o sebe sebavedome vyhlasuje, že chce byť kancelárom, dodala strane neuveriteľnú sebadôveru a tá sa preniesla aj na frustrovaných voličov SPD, ktorým skrsla iskierka nádeje, že ich kandidát má po 12 rokoch šancu vyhrať.
Na druhej strane významnú úlohu zohráva fakt, že Merkelová natoľko zosobňovala bezalternatívnosť nemeckej politiky, že v okamihu, keď sa na scéne objavil ako-tak dôveryhodný protikandidát, ktorý by priniesol zmenu, mu boli ochotní uveriť.
Podľa prieskumu agentúry INSA / YouGov by dokonca SPD po dlhých 11 rokoch preskočila o jedno percento CDU a ak by súperil samotný Schulz s Merkelovou, tak by ju porazil až o 16 %.
Nedoštudovaný kníhkupec, no zároveň veľmi vzdelaný a jazykovo dobre zdatný politik je stelesnením amerického sna, čo isto mnohým imponuje. Zároveň sa hrdo hlási k svojmu proletárskemu pôvodu (jeho otec bol baníkom v Sársku), čo môže byť iste sympatické robotníkom poškuľujúcim po AfD. Schulz chce voličov osloviť sloganom, že „stredobodom politiky sú ľudia, ktorí tvrdo pracujú a dodržujú pravidlá“. Tieto slová si síce vypožičal od B. Clintona, no je zrejmé, že aj v Nemecku sa môžu stretnúť s pozitívnym ohlasom, lebo napriek neuveriteľnému rozpočtovému prebytku časť ľudí makroekonomický rast nijako nepocítila.
O tom, že Schulz „obrat vľavo bok“ myslí vážne, svedčí i to, že chce viac sociálnych bytov, vyššie zdanenie bohatých a obmedzenie zamestnávania cez pracovné agentúry.
Zdá sa, že konsenzuálna politika, taká typická pre Nemecko v posledných rokoch, sa otriasa v základoch a CDU začína byť nervózna. Do volieb je však stále ďaleko…