Téma, ktorá sa dlho odsúvala na vedľajšiu koľaj, odrazu rezonuje v celej spoločnosti. Možno preto, že už nejde len o pocity spotrebiteľov na základe obyčajného senzorického, teda zmyslového, testu. Pri ňom už nespočetnekrát dávno Slováci zistili, že kola, syr, čaj či iná potravina od veľkých nadnárodných spoločností chutí inak, keď sa kúpi v Rakúsku a inak na Slovensku. Tentoraz si dalo ministerstvo pôdohospodárstva urobiť laboratórny test, pri ktorom si posvietilo na zloženie výrobkov.
Potvrdilo sa to, čo všetci vedeli. Tá istá potravina vlastne nie je tou istou potravinou. Naleteli sme azda preto, lebo sme po ére socializmu, keď všetko zo Západu predávané v Tuzexe za bony, bolo lepšie a kvalitnejšie? Alebo veľké nadnárodné spoločnosti mali dokonale zmapovaného slovenského spotrebiteľa a jeho peňaženku? Zrejme zafungovalo jedno aj druhé. Obchody ponúkli ľuďom to, čo symbolizovalo blahobyt, luxus, vysokú kvalitu. Obal bol ten istý, len zloženie iné, pretože výrobca predsa potrebuje zarobiť.
Jednotný trh únie vlastne nie je jednotný, nie sú v ňom dve, ale rovno tri triedy spotrebiteľov. Tí najvyspelejší, s vysokou kúpnou silou – Nemci, Holanďania, Francúzi. Sú to spotrebitelia s vysokou kultúrou a mienkou o sebe samých. Hocičo si nekúpia ani nezjedia. A potom sú béčkoví a céčkoví spotrebitelia.
Jednotný trh únie vlastne nie je jednotný, nie sú v ňom dve, ale rovno tri triedy spotrebiteľov.
Odborníci naozaj majú pravdu, kvalita čosi stojí. Iné je nakupovať z príjmu tri- či štyritisíc eur, a iné z príjmu 900 eur, čo je priemerný slovenský mesačný zárobok. Ale nie všetkých. Rumuni a Bulhari zarábajú o polovicu menej ako Slováci. Obchod to vie a vedia to aj výrobcovia, preto ponúkajú to, čo dobre poznáme.
Situácia sa, pravdaže, pozvoľna mení. Po novembri 1989 vstúpila do života nová generácia spotrebiteľov, sú sebavedomejší, lepšie zarábajúci a s pracovnou životnou skúsenosťou v zahraničí. Už ani na Slovensku sa hocičo nepredá, ale ešte stále nemáme na Rakúsko. Slovenské spotrebiteľské povedomie porastie rýchlejšie, keď ľudia za svoju prácu naozaj dostanú to, čo dostávajú aj v starých členských krajinách. Ale spotrebiteľský názor a kultúru formuje aj politika – národná aj európska.
Téma „jeme potraviny, čo rovnako vyzerajú, ale rozdielne chutia“, je politicky celkom určite vďačná. Dajú sa na nej ľahko chytať politické body. Je iste správne, ak sa budú pravidelne robiť testy. Prispeje to k uvedomeniu spotrebiteľov a tlaku na obchod, aby zas vyvíjal tlak na dodávateľov. Nežijeme totiž v roku 2004, ale 2017.
Brusel má tiež čo riešiť. Už je jasné, že bruselský direktoriát obchodu nevystačí s frázou, že za iným zložením tých istých výrobkov sa skrývajú iné regionálne chute. Aké chute, keď výrobky obsahujú lacnejšie náhradky! Sme celkom určite za úniu, ale nie za dvoj- či trojúrovňovú. Taká únia vyvoláva aj prostredníctvom rozdielnej kvality tých istých potravín zbytočné napätie.