Skysnutá smotana

, 21.02.2017 13:00

Nie všetko je relatívne, pojem elita však áno. Tento pojem je vcelku jasný, keď ho aplikujeme na hrniec mlieka. Ak ho necháme nejaký čas stáť, na povrchu nájdeme to najlepšie z neho. Relativita vstupuje do hry vtedy, ak aplikujeme princíp zberu smotany na čosi iné.

Napríklad na stoku. Iste, môžeme sa upokojovať myšlienkou, že to, čo nájdeme plávať hore, ešte nemusí byť to najhoršie, čo stoka ponúka. Na predstave, že to, čo nájdeme plávať hore, sa má nazývať elitou stoky, je však čosi znepokojujúce.

A predsa ľudia na celom svete hľadajú elity. V hrncoch mlieka aj v kanáloch. Že náš kráľ je negramotný a do smrti nepochopí princíp vidličky? Ale je to kráľ a je náš! Všade, kde majú policajtov, majú aj policajnú elitu. Aj keby mala pozostávať napríklad z násilníkov s neprekonanou pubertou. Všade, kde majú parlament, sa hovorí, že by v ňom mal sedieť výkvet národa. Aj keby mal pohľad na reálne osadenstvo vzbudzovať celonárodné samovražedné myšlienky. A tak ďalej.

Podľa Združenia sudcov Slovenska „sudcovia Najvyššieho súdu preukázali splnenie najnáročnejších odborných a morálnych zákonom upravených kritérií pre výkon ústavnej funkcie na najvyššom orgáne výkonu súdnictva“ – a preto by sa vraj sudcovia Najvyššieho súdu mali vymykať zo systému pravidelného hodnotenia ich práce. Nehovoriac, že také hodnotenie vonkoncom nemôžu robiť nejaké odborné profesionálne komisie, ale pekne, ako doteraz, šéfovia kolégií Najvyššieho súdu.

Niekto skrátka elita byť musí, a keďže elita je to, čo pláva najvyššie, elitu súdnictva treba hľadať na Najvyššom súde. V princípe to nie je márna myšlienka, má len jeden háčik. Hovoríme naozaj o hrnci čistého mlieka? V stanovisku združenia chýba jedno veľmi dôležité adjektívum: hovoríme o sudcoch slovenského Najvyššieho súdu, ktorí plnia slovenské kritériá pre výkon funkcie v najvyššom slovenskom orgáne výkonu súdnictva.

V praxi to znamená, že okrem takých, ktorí by si pomenovanie elita zaslúžili, hovoríme aj o sudcoch, ktorí púšťajú rôznych nepríjemných ľudí na slobodu iba preto, lebo si napríklad v práci nedokážu zapnúť počítač, v ktorom by ich systém upozornil na hroziace vypršanie nejakej dôležitej zákonnej lehoty. Alebo preto, lebo sa im osobne nepáči inštitúcia, ktorá dotyčného chytila a usvedčila. A návrhy na ich potrestanie spoľahlivo odráža disciplinárny senát toho istého súdu (čiže tiež elitný). Napríklad tým, že navrhovateľ nesplnil nejakú lehotu…

Nebudeme popierať, že slovenské súdnictvo kdesi v hlbinách isto ponúka ešte onakvejšie kúsky v porovnaní s tými, čo sú hore, len by sme si mali ujasniť, či to, čo je hore, je naozaj elitou, alebo len našou elitou. Pretože to vôbec nemusí byť to isté. Sudcovia Najvyššieho súdu by práve preto mali byť hodnotení presne tak, ako všetci ostatní sudcovia, a presne tak, ako pri ostatných sudcoch, aj hodnotenia ich práce by mali byť verejné.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#sudcovia #Najvyšší súd SR #hodnotenie práce
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk