Ani takúto samozrejmosť z úst bývalého konzervatívneho premiéra Johna Majora však tábor brexitu v Spojenom kráľovstve nechce počuť.
Pochopiteľne: celá agenda vystúpenia z Európskej únie sa točí okolo ilúzie, že na brexite Veľká Británia zarobí. Potrebujú nad úniou zvíťaziť, pretože to by zároveň znamenalo víťazstvo nad politickými oponentmi na domácej pôde.
Preto ten trápne povýšenecký podtón ministra zahraničných vecí Borisa Johnsona pri vysvetľovaní, kto koho viac potrebuje: Európa Veľkú Britániu alebo naopak. Taliani sú napríklad celí nedočkaví dohodnúť sa, aby mohli ďalej do Británie vyvážať svoje prosecco a podobne.
Ak sa brexitoví konzervatívci naozaj pokúsia vytvoriť pri brehoch kontinentálnej Európy ostrovný daňový raj a trhové kasíno v jednom, kompletne tým demontujú sociálny systém vo Veľkej Británii.
Preto to maľovanie obrazu Británie ako globálnej obchodnej mocnosti, ktorá nie je odkázaná na regionálne ukotvenie typu Európskej únie. Preto to vyhrážanie sa premiérky Theresy Mayovej i jej ministra financií Philipa Hammonda, podľa ktorých keď Európa neponúkne Británii patrične výhodnú zmluvu, Británia zavedie daňový dumping a začne rušiť reguláciu trhov a ekonomiky. Británia môže takýmto prístupom tvrdo naraziť, čo, zdá sa, vedia všetci okrem Mayovej vlády. Ak sa rokovania o vystúpení z únie skončia neúspechom, respektíve bez uzatvorenia komplexnej dohody, úniu to síce bude bolieť, ale Británia zaplače a s proseccom to nebude mať nič spoločné.
Ak sa brexitoví konzervatívci, t. j. krídlo, ktoré tlačí premiérku do samovražednej politiky napínania svalov voči kontinentálnej Európe, naozaj pokúsia vytvoriť pri jej brehoch ostrovný daňový raj a trhové kasíno v jednom, kompletne tým demontujú sociálny systém v Británii. Okrem toho, že proti sebe popudia takmer polmiliardovú európsku ekonomiku, vyvolajú masovú odmietavú reakciu aj doma. Pretože ani tie najväčšmi prikrášlené vízie o živote mimo Európskej únie, ktoré maľovali svojim voličom, neobsahovali zmienku o likvidácii sociálnych výdobytkov ich samotných.
Na jednej strane je zvláštne, keď musí Mayovú a spol. na tieto veci upozorňovať akurát niekto ako Major. Na druhej strane to výrečne ilustruje, kam sa pohla konzervatívna pravica (nielen) v Británii v posledných dekádach. Vlastne sa niet čomu čudovať. Keď európska ľavica desaťročia verklíkuje ekonomické poučky chicagskej školy a politický stred prestáva existovať, prečo by sa aj pravica nepresúvala k pravému okraju spektra?
Mayovci, samozrejme, Majorove slová odmietli ako prejav nedôležitého „muža minulosti“. Oni sa radšej venujú prípravám na odmietnutie slobodného pohybu osôb v rámci únie. Ak by sa to naozaj odvážili urobiť už teraz, ako o tom píšu niektoré britské noviny, urobili by to ešte ako riadny člen EÚ, akým budú až do skončenia rokovaní o vystúpení. Komu sa chcú vyhrážať potom, keď ich únia, ktorej budú ešte členom, úplne právoplatne potrestá?