Jednoducho, tie isté značky potravín chutia inak na Slovensku a inak na Západe, lebo majú iný obsah.
A hoci sa firmy obhajujú tým, že za rozdielnym zložením identických výrobkov sa skrývajú „iné regionálne chute“, len ťažko možno uveriť, že by práve ľuďom spoza bývalej železnej opony chutili viac potraviny obsahujúce viac „éčok“, viac náhradiek a viac umelých sladidiel. Určite nie. Nejde o chute, ale ako vždy o peniaze. Kola sladená fruktózovo-glukózovým sirupom je jednoducho lacnejšia ako keby do nej pridávali cukor. A každá firma si vie spočítať, že keď vyrobí niečo lacnejšie pre zhruba 55 miliónový trh V4, tak ušetrí slušnú sumu peňazí.
Vzhľadom na to, že v rámci EÚ máme jednotný trh, je neprípustné, aby tu existovali rôzne triedy/ kasty spotrebiteľov. Požiadavka premiérov Višegradskej štvorky aby sa na pultoch v krajinách strednej a východnej Európy neobjavovali potraviny inej kvality, prichádza v čase, keď má únia oveľa väčšie problémy. Je však plne legitímna. Nové členské krajiny nemôžu byť potravinovým smetiskom Západu. Jednak v očiach občanov V4 to príliš nepridáva na dôveryhodnosti únii, v ktorej sa už beztak prejavujú odstredivé tendencie a predovšetkým to u nich vyvoláva pocit, že sú len občanmi 2. kategórie, ktorým je možné predávať aj rôzny „aušus“.