Vzhľadom na to by demokratické strany mali začať seriózne uvažovať o spoločných kandidátoch v jednotlivých krajoch. Lebo zatiaľ čo medzi sebou v snahe zdiskreditovať svojho protivníka vedú žabomyšie vojny, Kotleba a spol. sa iba smejú – vedia, že tam, kde sa dvaja bijú, tretí zvíťazí. Už zďaleka pritom nejde iba o banskobystrickú „vucku“, lebo kotlebovci rozhadzujú siete aj v ďalších krajoch.
Jednotného frontu proti fašizmu sa asi nedočkáme, no stačilo by, keby niektorí jedinci dokázali potlačiť svoje veľké ego a prejavili dávku veľkorysosti. Tá je síce na Slovensku priam nedostatkový materiál, ale v tomto prípade ide skutočne o veľa. Ak kotlebovci zapustia korene aj v ďalších krajoch, už nikomu sa ich nikdy nepodarí odtiaľto dostať.
Preto je dobre, že koaličné strany ukázali aspoň toľko zdravého rozumu, že v Banskej Bystrici sú ochotné podporiť spoločného kandidáta, hoci i nestraníka.
Na rade je teraz opozícia. Po trpkých skúsenostiach z 90. rokov, keď sa pravica najmä v dôsledku svojej roztrieštenosti ocitla mimo parlamentu a vlastne tým pomohla Mečiarovi, by sa už mohla poučiť. Opäť ide o demokratický charakter štátu.
Prehnaní idealisti, ktorí majú absolútne jasnú predstavu, čo chcú dosiahnuť, len sú akosi mimo reality, sú pre demokraciu rovnako nebezpeční ako cynici, ktorí nemajú žiadne ideály. Svojimi maximalistickými požiadavkami môžu dosiahnuť presný opak toho, čo zamýšľajú. Inak povedané: tí, čo trvajú na tom, aby nám vládli anjeli, na svet privedú diablov. Chýba im totiž pokora a pocit zodpovednosti.