Ukrivdený

, 10.03.2017 22:00

Skúste sa zabudnúť v stanovenom termíne prihlásiť, prehlásiť či odhlásiť zo Sociálnej poisťovne, zo zdravotnej poisťovne, z úradu práce... Tam musíte „vykonať úkon“ do ôsmich dní, tam do troch, tam do tridsiatich.

Ak čokoľvek zanedbáte, upomienky a nedoplatky vás budú prenasledovať celé roky. Nik vám nič nepremlčí, nik vás neamnestuje.

Nespravodlivé? Nelogické? Každá byrokracia je efektívna natoľko, nakoľko efektívne sú jej pravidlá. Nie všetky pravidlá našej byrokracie sú efektívne a podaktoré sú možno aj celkom bizarné. Dokiaľ však pravidlo platí, dovtedy má smolu ten, kto ho poruší.

Ak by bol Igor Matovič naozaj obyčajným človekom, nikto by sa s ním nebavil. Rozhodne nie o tom, aké nespravodlivé je, keď sa ako poslanec Národnej rady musí podriadiť pravidlu, ktoré vymysleli a schválili poslanci tej istej Národnej rady.

Matovič je len arogantný, keď si myslí, že Slovensko musí spolu s ním prežívať pocit ukrivdenosti politika, ktorý si neustráži ani takú hlúposť, akou je formálne uspatie živnosti pri príchode do Národnej rady.

A to dnes hovoríme iba o pokute, ktorú mu vymerali jeho kolegovia z parlamentného výboru pre nezlučiteľnosť funkcií a ktorú potvrdilo plénum Ústavného súdu. Nehovoríme o možnom následku za opakovaný priestupok, o strate poslaneckého mandátu, čo je pravidlo, ktoré vraj zaviedli poslanci tej istej Národnej rady na základe nápadu Matovičovho politického spolupútnika Daniela Lipšica. Ktorý, ako vieme, v parlamente rád opakoval vetu: padni, komu padni.

Pravdupovediac pri známych Matovičovych majetkových pomeroch je výška pokuty vcelku málo podstatná. Lenže práve tak je málo podstatné, či počas toho krátkeho obdobia, v ktorom mal „živú“ živnosť a bol aj poslancom, mal naozaj nejaké zisky z podnikania, alebo mu len mŕtvy živnostenský list ležal doma na poličke, ako sa vyjadruje.

Politik, ktorý dohadoval kšefty pre svoju rodinnú firmu v čase, keď jeho živnostenský list naozaj ležal mŕtvy na poličke a jeho živnosť bola oficiálne a úradne pozastavená – ako vieme z jeho rozviedčickej historky s Radoslavom Procházkom – musí sám najlepšie vedieť, akú reálnu hodnotu má dôkaz, že počas obdobia, za ktoré má byť potrestaný, žiadnu „činnosť za účelom zisku“ nevykonával.

Mnohí naši politici a verejní funkcionári počas vykonávania funkcií či politického mandátu v parlamentných kuloároch a bočných uličkách úradov naháňajú kšefty a robia všemožnú „činnosť za účelom zisku“. Vedia to oni, vieme to my, a dozaista to vedia i tí, čo Matovičovi vymerali pokutu. Niektorí to robia sofistikovanejšie, iní okatejšie, ale nie je náhodou, že prípad Jána Ľuptáka, ktorý kedysi odišiel z Národnej rady na úrad práce, je taký známy. Je to preto, lebo zo slovenskej politiky sa častejšie odchádza na rodinné latifundie a do rodinných víl než na úrady práce.

Nebudeme ani takí naivní, aby sme si mysleli, že trest pre Matoviča niečo zásadného zmení. Matovič nie je okatý ani sofistikovaný. Je len arogantný, keď si myslí, že Slovensko musí spolu s ním prežívať pocit ukrivdenosti politika, ktorý si neustráži ani takú hlúposť, akou je formálne uspatie živnosti pri príchode do Národnej rady.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#úrady #Igor Matovič #byrokracia
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk