Odpoveď Benátskej komisie podľa neho, „žiaľ, nie je takým silným impulzom, aby sme raz a navždy vyriešili patovú situáciu pri vymenovaní sudcov Ústavného súdu“.
Nuž ak by mala Benátska komisia vysielať „také silné impulzy“, musela by mať najprv právomoc priamo zasahovať do našich ústavných procesov. Čo v tomto prípade určite nemá, a je to tak dobre. A na to, aby to mohol byť dokonca taký silný impulz, že by sme na základe neho vyriešili spor medzi prezidentom a parlamentom „raz a navždy“, musela by sa minimálne odznova prepísať slovenská ústava.
Prezident Kiska sa krátko po svojom nástupe do funkcie rozhodol zafungovať ako brzda vtedajšej rozbehnutej jednofarebnej vlády Smeru, ktorá svojou parlamentnou väčšinou vybrala šesticu kandidátov na tri miesta na Ústavnom súde, ktoré sa mali práve vyprázdniť. Miesta sa vyprázdnili a vďaka prezidentovi, ktorý ponúknutých kandidátov odmietol, zostali prázdne dodnes. Ak by sa mala podobná situácia zopakovať o rok, o dva, postupne hrozí, že na Ústavnom súde bude všetky senáty a plénum dohromady zastupovať možno jedna osoba.
Celý spor je vnútropolitický a nikto okrem politickej reprezentácie danej krajiny v rukách jeho riešenie nemá.
Celý spor je vnútropolitický a nikto okrem politickej reprezentácie danej krajiny v rukách jeho riešenie nemá. Podľa názoru Benátskej komisie by mal Ústavný súd rozhodnúť o sťažnosti kandidátov, ktorých vybral parlament, ale neuznal prezident, prezident by mal rešpektovať názor Ústavného súdu a parlament by sa mal postarať o sprísnenie podmienok pri výbere kandidátov na sudcov ÚS. Jasnejšie sa to už, bez toho, aby ktokoľvek zvonku zasahoval do ústavných vzťahov vo vnútri Slovenska, asi povedať nedá.
Možnože ten nápad s prepísaním ústavy napokon nebude od veci. Ako sa ukazuje, slovenská ústava v dnešnom znení bola písaná s naivným presvedčením, že všetky rozhodujúce piliere ústavnosti budú mať vždy rovnaký názor aspoň na to, čo je spoločný záujem. V prípadoch, akým je tento a akým bol pred ním napríklad prípad generálneho prokurátora, pri ktorom sa „blysol“ Kiskov predchodca Ivan Gašparovič, by to znamenalo, že všetci majú spoločný záujem vybrať najkvalitnejších kandidátov a zároveň neohroziť chod príslušných inštitúcií.
Ukazuje sa, že spoločný záujem, na ktorom by sa zhodli ústavní činitelia rozličných politických farieb, neexistuje. Parlamentná väčšina pri výbere kandidátov postupuje politicky, prezident takýchto kandidátov zhodí zo stola tiež politicky. Stopercentný chod Generálnej prokuratúry alebo Ústavného súdu je pre obe strany podružná vec.
Parlament bude trvať na tom, že vybral tých najvhodnejších kandidátov, prezident bude trvať na svojich výhradách. Benátska komisia nie je maturitná komisia. Rozhodnúť spor a vzápätí sa zaň oznámkovať musíme my sami. Už teraz je to tak na štyri mínus.