O to väčší efekt však prinášajú v dlhodobom horizonte, lebo majú nesmierny vplyv na to, čo sa zvykne nazývať historická pamäť. Ak platí to známe masarykovské, že štáty sa udržiavajú ideami, na ktorých vznikli, tak so Slovenskom je to veľmi zlé, lebo táto krajina má takpovediac vo svojej genetickej výbave zakódovaný zločin.
Dlho to vyzeralo tak, že Mečiarove amnestie zostanú len v rovine morálneho odsúdenia. Panovala síce všeobecná zhoda, že zo strany Mečiara boli hlboko nemorálnym zneužitím prezidentských právomocí a od predstaviteľov Smeru sme počúvali, že sú morálnym suterénom, no vždy jedným dychom dodali, že sú právne nezrušiteľné.
To, že teraz najsilnejšia strana svoj postoj prehodnotila, znamená, že si pravdepodobne uvedomila neudržateľnosť danej situácie, lebo najhoršie zo všetkého je nepotrestané zlo. Ak by tento akt štátneho terorizmu zostal nevyšetrený, táto trauma by ďalej narastala. No predovšetkým: solídny štát nemožno budovať s kostlivcom v skrini.
Koalícia sa dohodla, že amnestie je možné ústavne zrušiť zákonom bez toho, aby došlo k retroaktivite. Zdá sa, že krvavú škvrnu na našej histórii sa po dlhom čase predsa len podarí odstrániť.