Dvojaká zmena

, 15.03.2017 22:00

Koaličný návod na riešenie amnestií Vladimíra Mečiara je teda na svete.

Čo nevidieť ho bude mať na stole parlament. Zdalo by sa, že máloktorá vec prejde cez Národnú radu tak ľahko ako táto. Lenže návod predpokladá zmenu, ktorá sa nemusí každému páčiť.

Hlava mafie nesmie zároveň figurovať ako najvyšší policajt v štáte, a ak áno, nemôže byť taký problém jej rozhodnutia vyhlásiť za neplatné. Má to však háčik: muselo by byť dokázané, že bol aj hlavou mafie.

Návrh koaličnej vlády predpokladá oslabenie právomocí prezidenta. Namiesto jednorazového aktu koalícia navrhuje zmenu systému. Aby mohol parlament zvrátiť Mečiarove amnestie z roku 1998 (plus milosti, ktoré v tom čase udelil prezident Michal Kováč), dostane podľa tohto návrhu právomoc kedykoľvek v budúcnosti postupovať rovnako.

Náš systém neráta s možnosťou, že by hlava štátu alebo ten, kto práve disponuje jej právomocami, rozhodla o amnestii a parlament toto rozhodnutie zrušil. Je teda zrejmé, že ak by sa aj Mečiarove amnestie zrušili jednorazovým hlasovaním, ktoré by sa vyhlásilo za jedinečné, bol by to zásah do nášho ústavného systému.

Mečiarove amnestie boli hanebné. Ak by bol Mečiar páchateľ, ktorý zneužil právomoci na to, aby sám sebe pomohol k beztrestnosti, boli by aj kriminálnym aktom. Hlava mafie jednoducho nesmie zároveň figurovať ako najvyšší policajt v štáte, a ak áno, nemôže byť taký problém jej policajné rozhodnutia vyhlásiť za neplatné. Má to však háčik: muselo by byť dokázané, že bol aj hlavou mafie. Inak povedané, dokiaľ sa Mečiarovi nedokáže, že amnestiami zachránil od trestného stíhania a potrestania sám seba, dovtedy budeme síce všetci chápať, prečo je správne zrušiť ich, ale naše výhrady k tomu, ako zneužil prezidentské právomoci, budú viac politické ako právne.

Tí, čo tvrdia, že na taký vážny zásah do systému je potrebné najprv ten systém pozmeniť, budú zrejme argumentovať veľmi podobne. Môže sa nám to síce nepáčiť, pravda však je, že dobre zabezpečený a spokojný dôchodca Mečiar nikdy nestál pred súdom za nič, čo sa v jeho ére dialo, a jeho éra nie je právne považovaná za iný režim oproti tomu dnešnému.

Pravdaže, okrem ústavnej má celá vec aj politickú rovinu. V nej platí, že parlament získa právomoc na úkor prezidenta. Poistka v podobe nutného dodatočného súhlasu Ústavného súdu tento základný vzorec nemení. Opoziční poslanci, ktorí rozhodne drukujú súčasnému prezidentovi viac, ako súčasnému premiérovi, budú svojím hlasovaním rozhodovať práve o tomto. Rovnako sám prezident, ktorý bude ústavnú zmenu, ak prejde cez Národnú radu, podpisovať.

Mimochodom, o právomoc udeľovať aboličnú amnestiu, teda takú, ktorá zakazuje samotné trestné stíhanie a tým znemožňuje už aj vyšetrenie nejakého zločinu, u nás hlava štátu prišla ústavnou zmenou už v roku 2001. Mečiarove amnestie sa teda v rovnakej podobe už opakovať nemôžu. Prelievanie právomocí medzi inštitúciami pravdaže ešte prevenciu nevytvára. Práve tak, ako sme zažili nemorálneho zastupujúceho prezidenta, dokážeme si predstaviť i nemorálny parlament či Ústavný súd. Tu však ide o otvorenie možnosti, aby sa na verejnosť dostali nepríjemné fakty o jednom nedávnom období. A to môže byť prevenciou samo osebe.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Mečiarove amnestie
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk