Ak mal byť II. pilier zásluhový, tak v súčasnej podobe, keď si človek kúpi anuitu v niektorej z dôchodkových správcovských spoločností, sa zásluhovosť výrazne oslabí. Dalo by sa povedať, že celospoločenská solidarita v I. pilieri sa len zúžila na solidaritu poistného kmeňa tej-ktorej sporiteľne. Vytráca sa tak samotný zmysel takéhoto sporenia.
Po prijatí novely zákona sa bude môcť sporiteľ rozhodnúť, ako so svojimi nasporenými peniazmi naloží – či si ich postupne vyberie, alebo ich nechá dedičom. Podstatné je, že v systéme existuje poistka – tomu, kto sa rozhodne peniaze vybrať, musí z I. a II. piliera zostať mesačne dôchodok minimálne 425 eur. Takže sa nebude môcť stať, že by sa neskôr ocitol úplne na mizine.
Samozrejme, že takáto možnosť voľby sa nepáči poisťovniam, ktoré v II. pilieri videli obrovskú príležitosť na zárobok. Predsa len, 7 miliárd eur, ktoré v II. pilieri sú (čo je takmer polovica štátneho rozpočtu!), sú príliš lákavé sústo, aby si ho dali len tak vziať. Preto ten humbug. V skutočnosti viac ako obavy o blaho sporiteľov majú obavy o vlastné marže.