V Nemecku, ktoré má najhustejšiu diaľničnú sieť v Európe (takmer 13-tisíc km diaľnic), vodiči osobných áut doteraz neplatili nič. Krajinu v strede Európy pritom križujú autá z východu na západ aj zo severu na juh.
Okrem toho, cestnú daň v Nemecku platí každý majiteľ auta, nielen firmy ako u nás. Znamená to, že doteraz sa cudzincom skladali na používanie diaľnic vlastne nemeckí šoféri. Ak niekto v súvislosti so spoplatnením nemeckých diaľnic hovorí o diskriminácii, tak je na omyle. Skôr by sa dalo hovoriť o diskriminácii naruby.
Až komicky vyznieva kritika Rakúšanov, ktorí prísne kontrolujú diaľničné „vignetty“ a za prejazd 30-kilometrového Brennerského priesmyku na ceste do Talianska musí šofér zaplatiť ešte extra poplatok. Nečudo, že Nemcom leží v žalúdku, že len čo vytiahnu päty z domu, musia okamžite platiť.
Skôr než teda niekto začne nadávať na mýto pre osobné autá v Nemecku – tak by mal vedieť, že napríklad najlacnejšia 10-dňová nálepka má stať 2,5 eura, (čo je zhruba cena jedného piva) zatiaľ čo napríklad v Slovinsku, ktoré človek prefrčí, ani si to nestihne všimnúť, platí za týždennú nálepku 15 eur a pri spiatočnej ceste od Jadranu potrebuje ešte jednu. Tak kto tu potom koho zdiera?
Navyše, stále nie je isté, či nemeckým vodičom štát vykompenzuje zaplatené mýto daňovou úľavou a platiť budú len cudzinci, takže i ďalší dôvod na pobúrenie odpadá.