Spravodlivosť či fraška

No isteže. Chlieb vďaka zrušeniu Mečiarových amnestií nezlacnie. A nielen to.

28.03.2017 07:00
debata (99)

Napriek všeobecne rozšírenej viere, vôbec nie je jasné ani to, či by sa zrušenie amnestií po dvadsiatich dvoch rokoch ešte pretavilo do rozsudkov nad významnejšími aktérmi. Hlavný zmysel celého kroku môže byť v niečom inom.

Niežeby sme si nepriali, aby boli páchatelia politicky motivovaného únosu a vraždy v réžii štátnej tajnej služby potrestaní. Všetci, oddola až nahor. Akurát nikto z nás nedokáže predvídať, ako sa budú desaťročia staré prípady vyvíjať v útrobách našej justície.

Mnohí z priamych vykonávateľov únosu Michala Kováča juniora či vraždy Róberta Remiáša sú už po smrti. Tí, čo by mohli usvedčiť objednávateľov týchto zločinov, buď nežijú, alebo len sotva prehovoria, pretože to by sa najprv museli sami priznať.

Deje sa presne to, čo sa diať nemalo: zo zrušenia Mečiarových amnestií sa stáva otázka politickej prestíže súčasných politických aktérov, a to je hanebné.

Dosť však špekulácií. V každom prípade platí, že je rozumné nerobiť si prehnané nádeje. Ak veríme, že zrušenie amnestií je dôležité, je to najmä preto, lebo štát musí dať jednoznačne najavo, že niektoré veci nie sú ospravedlniteľné, nech by sa o ich pardonovanie pokúšali hoci aj najvyššie miesta v hierarchii.

Naháňanie Mečiara a jeho poskokov je pochopiteľne atraktívnou predstavou a ak sa dopustili zločinov, z ktorých ich podozrievame, potom je to dozaista i vecou spravodlivosti. Čosi dôležité sa však môže udiať už dávno predtým: zrušenie amnestií by bolo zákonnou výpoveďou štátu o tom, aký chce byť a čo nemieni tolerovať. Štát by dal najavo, že ani žiaden ďalší autokrat už nebude môcť len tak ľahko zaistiť beztrestnosť sebe a svojim vlastným pochopom.

Ak sa hlasovanie o dvoch konkurenčných návrhoch zvrhne na frašku, v ktorej budú s osamotenou opozíciou a s osamotenou vládnou koalíciou hlasovať akurát fašisti, ktorí sa chystajú podporiť oba návrhy, hanba nebude môcť byť väčšia. A bude málo dôležité, že v jednom prípade by takto návrh ústavného zákona prešiel: ak nedôjde k dohode demokratických strán, to už bude možno lepšie radšej to ešte celé odložiť. Pokus o akt spravodlivosti s výlučnou pomocou fašistov by bol nonsens.

Zrušenie milosti, ktorú udelil prezident Michal Kováč svojmu synovi v prípade Technopol, nedáva veľký praktický zmysel, keďže Kováča mladšieho aj tak neskôr očistila nemecká justícia, ktorej bol nejaký Mečiar ukradnutý. Povedzme, že aspoň akýsi zmysel má vysvetlenie, podľa ktorého má byť táto milosť zrušená preto, lebo ňou vtedajší prezident omilostil vlastnú rodinu.

Aký zmysel má potom požiadavka rozšíriť toto zrušenie milosti aj na ostatných aktérov tej uzavretej kauzy, nevedno. Tým skôr, ak ju vznášajú tí, ktorí vo svojom vlastnom návrhu o žiaden Technopol a milosť Kováča staršieho ani nezavadili. Naozaj bude potom Ján Budaj chcieť s vážnou tvárou tvrdiť, že Mečiarove amnestie nemohli byť zrušené, hoci na to bola historicky jedinečná politická príležitosť, pretože… Kočner?

Deje sa presne to, čo sa diať nemalo: zo zrušenia Mečiarových amnestií sa stáva otázka politickej prestíže súčasných politických aktérov, a to je hanebné.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com 99 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #Vladimír Mečiar #Michal Kováč #Mečiarove amnestie #Róbert Remiáš