Preto len veľmi ťažko možno uveriť, že niekomu napadlo niečo také scestné, ako je navrhovaná možnosť zrušiť povinnú maturitnú skúšku zo slovenského jazyka a nahradiť ju dobrovoľnou. Povinnosť maturovať z cudzieho jazyka sa pritom považuje za samozrejmú, tak ako sa považuje za samozrejmé aj to, že angličtina je pre Slováka dôležitejšia ako slovenčina.
Cez materinský jazyk pritom človek prijíma informácie, participuje na kultúrnych výdobytkoch vlastného národa a celého ľudstva. Jeho nedostatočná znalosť je „priškrtením klapky“ a znížením priechodnosti toku informácií, obmedzenie schopnosti tvorivého myslenia, ale aj budovania vlastného hodnotového systému. Toto všetko však zrejme nie je dôležité. Devastácia úrovne znalostí materinského jazyka je sprievodným znakom celého obdobia samostatného Slovenska a každý z doterajších reformátorov k tejto devastácii prispel svojím dielom. Možno povedať, že návrh zrušiť povinnosť maturovať zo slovenského jazyka je len logickým pokračovaním systematického potláčania národnej identity, ako aj trestuhodného ignorovania dôležitosti rozvoja jazykových schopností žiakov. Kam sme sa dopracovali, je zrejmé. Stačí vstúpiť do divadla, kúpiť si knihu či pustiť si rozhlas.Slovenský rozhlas je priam exemplárnou ukážkou, kam sme s úrovňou slovenského jazyka dospeli. Ak pred niekoľkými rokmi bolo toto médium zárukou kvality, profesionality a serióznosti na míle vzdialené od postpubertálnych rádií, založených na tom, že dvojica moderátorov tára nezmysly, tak teraz je od nich takmer na nerozoznanie. Nielen obsahom, ale aj formou a jazykom.
Jediná šanca zachovania slovenčiny ako živého jazyka je neprekonateľná múdrosť ľudu, ktorý zrejme tak, ako to bolo aj v minulosti, nestratí schopnosť zachovať si svoju identitu, ako aj schopnosť rozumieť jeden druhému a prostredníctvom rodného jazyka porozumieť svetu.