Žiadne požiadavky formulované nie sú. Útoky, akým bol aj ten pondelkový na cestujúcich v petrohradskom metre, sú už iba príšerné a zavrhnutiahodné.
Význam má odkrytie prípadných kontaktov útočníka. Ako ukazuje množstvo príkladov aj z Európskej únie, osamelí vlci v službách svetového džihádu nikdy takí osamelí nie sú.
Na ruinách odbojnej Čečenskej republiky sa medzitým sformoval teroristický „Kaukazský emirát“. Bojovníkov za národnú nezávislosť nahradili medzinárodní náboženskí fanatici, zlietajúci sa na podobné miesta neomylne a pravidelne ako infekcia do otvorených rán sveta.
Ich boj nemá s pôvodnou kauzou obyvateľov takto postihnutých oblastí prakticky nič spoločné. Práve tak, ako kult skazy známy pod menom Daeš nemá nič spoločné s trápeniami obyvateľov Sýrie a Iraku. Darmo sa zaklína spoločnou vierou, jeho vyčíňanie ich utrpenie len zvyšuje.
Podobne, ako sa kedysi začínali do Bosny zlietať islamistickí fanatici a wahábistickí „kolonisti“: ich ciele a zámery mali s tragédiou bývalej Juhoslávie spoločné iba toľko, že hrozili byť jej predĺžením.
Ak aj hromadnú vraždu v pondelok v Petrohrade naozaj spáchal zatiaľ hlavný podozrivý, občan Ruska kirgizského pôvodu Akbardžon Džalilov, skúmanie jeho motívov veľmi pravdepodobne nemá čo priniesť. Motívy podobných útočníkov už dávno prestali mať racionálne uchopiteľnú podobu.
Útočil vari kvôli krivdám, ktoré spáchali iní ľudia (nie cestujúci medzi stanicami Senné námestie a Technologický inštitút) na iných ľuďoch kdesi tisíce kilometrov od Petrohradu? To má rovnakú logiku ako potrestanie cestujúcich v londýnskom metre za vojenskú prítomnosť Veľkej Británie v Iraku.
Krivdy môžu byť ozajstné, lenže jedinou „logikou“ takto pripravených a uskutočnených atentátov je rozsievanie strachu a nenávisti. Inými slovami, vyvolávanie ďalších kôl krvavých krívd.
Vladimir Putin sa preto kontroly kaukazského plynovodu a ropovodu nevzdá, neodvolá preto svoje letectvo zo Sýrie, a na postavení miliónov ľudí z bývalých sovietskych republík strednej Ázie žijúcich a pracujúcich v Ruskej federácii sa preto nič nezlepší. Ak čosi, skôr naopak.
Čo má bezprostredne bezpečnostný význam, je odkrytie prípadných kontaktov útočníka. Ako ukazuje množstvo príkladov aj z Európskej únie, osamelí vlci v službách svetového džihádu v skutočnosti nikdy takí osamelí nie sú. Niekto ich radikalizuje, vybaví cestu do Sýrie či Pakistanu, niekto ich naučí, ako sa zabiť čo najvražednejším spôsobom.
Keď niektorí ruskí úradníci v pondelok priznali, že niekde muselo dôjsť k zlyhaniu protiteroristických opatrení, zrejme mierili aj na tento problém. Kým Kaukaz ako taký bol spacifikovaný, ktovie koľko zradikalizovaných ľudí úspešne podniklo cesty z Ruska na bojiská Sýrie a naspäť. Čo je o dôvod viac pripomenúť si, že globálny teror možno poraziť len globálnou spoluprácou.