Pred štyrmi rokmi varoval, že „útok by nemal žiadne svetlé stránky, zato ohromné nevýhody“. Myslel tým Obamu a Sýriu. Minulý rok hovoril, že nehodlá riešiť Sýriu, ale problémy Spojených štátov. Pred týždňom hovoril, že prioritou je zničenie ISIS, a ak by to malo znamenať, že Bašár Asad môže zostať pri moci, tak nech.
Popularita Donalda Trumpa po necelých troch mesiacoch v úrade prekonáva negatívne rekordy amerických prezidentov za najmenej polovicu storočia. Keďže Spojené štáty dosiaľ v Sýrii podnikli takmer osemtisíc útokov, Trumpov útok je len ďalším v dlhom poradí. Pravda, na rozdiel od Obamu Trump zaútočil cielene na Asada.
Ak chce niekto v sýrskej tragédii hľadať kladných hrdinov, nech si poslúži.
Američania si dali záležať, aby boli pred štvrtkovým útokom varovaní Rusi, ktorí základňu Šajrát tiež využívali. Predstavitelia ruskej armády zasa po útoku vyhlásili, že pomôžu Sýrii (rozumej: Asadovi) posilniť leteckú obranu. Inými slovami, kým svetoví lídri väčšinovo hovoria, že Asad si privolal trest na hlavu sám, prvou konkrétnou podobou tohto trestu je zvýšenie závislosti Asada od Rusov a ruskej armády. Kremeľ oficiálne buráca, otázkou však zostáva, či môže Vladimir Putin takýto vývoj považovať naozaj za nepriaznivý a prípadne pre koho.
Odhady počtu obetí občianskej vojny v Sýrii, ktorá vypukla po tom, čo Asadov režim odpovedal v roku 2011 na opozičné demonštrácie násilím, sa pohybujú okolo pol milióna. Jedenásť miliónov ľudí opustilo domovy. Šesť až sedem miliónov z nich sa pohybuje po Sýrii, zvyšok utiekol za hranice.
Správy lekárov z terénu hovoria o desiatkach útokov chemickými zbraňami, ktoré si už vyžiadali viac ako dve tisícky životov. Väčšina týchto útokov je pripisovaná režimu, ktorý mal nimi nútiť civilistov, aby utiekli z oblastí pod kontrolou rebelov. Nie všetky. Chemické zbrane používa napríklad aj Daeš a rôzne konkurenčné odnože Al-Kajdá. Odhady počtu chemických útokov sa môžu líšiť, aj vyšetrovanie OSN však už potvrdilo prípady útokov sarínom, chlorínom a yperitom.
V krajine okrem Asadovej armády a povstalcov operuje ruské letectvo. Jeho vstupenkou je pozvánka od diktátora, najmä však „vojna proti teroru“, ktorá umožňuje útočiť kdekoľvek na akékoľvek ciele, ktoré útočník označí za teroristické. S rovnakou vstupenkou, len s inými predstavami o cieľoch, sú tam americké sily. Plus Irán a jeho výrobok Hizballáh na strane Asada a Turecko a Kurdi na „svojich vlastných“ stranách. Plus skupiny, ktoré si na pozadí občianskeho konfliktu bojujú svoje vlastné náboženské vojny. Ak chce niekto hľadať kladných hrdinov, nech si poslúži.
Nech sa v Chán Šajchúne v utorok stalo čokoľvek, Asadov režim sa už natoľko brodí v krvi, že si obranu nezaslúži. Na Trumpovej náhlej demonštrácii rozhodnosti je toho však dosť, čo by nás malo znepokojovať aj bez ronenia krokodílích sĺz nad osudom jedného diktátora. Znepokojovať by nás mal osud sveta, ktorého je sýrska tragédia súčasťou.