Ak by sa ukázalo, že jednotky Bašára Asada naozaj útočili sarínom, bol by to dôkaz, že Asad sa nezbavil svojho chemického arzenálu napriek tomu, že sa k tomu pred štyrmi rokmi zaviazal. A to by zasa znamenalo, že o chemickom arzenáli klamali aj Rusi, ktorí mali byť garantmi jeho zničenia. Nehovoriac už o možnosti, že podozrivý útok sa minulý utorok odohral pred ich očami a mohol sa odohrať dokonca pod ich dozorom, ako to naznačujú Briti.
V tejto chvíli však žiadne pevné a nezvratné dôkazy na stole nie sú. Také dôkazy nemá Organizácia spojených národov, nemá ich medzinárodná Organizácia pre zákaz chemických zbraní a vo svojom cestovnom kufríku ich nemôže mať pribalené ani minister zahraničných vecí USA Rex Tillerson na návšteve Moskvy. Keby ich mal, nečakal by s ich zverejnením na Sergeja Lavrova. Ukázal by ich najneskôr práve na schôdzke G7, kde sa hovorilo iba o Sýrii, Rusku a chemických zbraniach.
Jedinou istotou v mori neistoty je poznatok, že väčšina takýchto vecí raz aj tak vyjde najavo. Napríklad, ak by bola celá hra Donalda Trumpa na demonštratívne odpútanie sa od Vladimíra Putina zameraná (okrem iného) na prehlušenie nepríjemných správ o finančných prepojeniach jeho i jeho ľudí na ruský a Rusmi kontrolovaný kapitál, dozvieme sa to takpovediac v hlavných správach. Stačí pozorne sledovať nielen dianie v Sýrii, ale napríklad – alebo predovšetkým – na Ukrajine.
Akú vyjednávaciu menu môže Tillerson v Moskve použiť pri snahe odvrátiť Rusov od podpory Bašára Asada? Sú len dve, a obe sú príslovečnými stranami rovnakej mince: alebo dostane Putin od Trumpa voľnú ruku na Ukrajine, alebo budú zmäkčované ekonomické sankcie, ktoré škodia ruskému hospodárstvu. Čo sa Tillersona týka, je absolútne jasné, ktorá z možností by viacej vyhovovala jemu: ekonomické sankcie pred troma rokmi zastavili rozpracovaný ropný kšeft jeho Exxonu s Rosnefťom za 500 miliárd dolárov.
Lenže aká cena by naozaj mohla odvrátiť Rusov od Asada? Do jeho zotrvania pri moci už vrazili príliš veľa finančného, vojenského a medzinárodnopolitického kapitálu. Možno existuje mierová cesta, ako sa zbaviť Asada, momentálne však neexistuje mierová cesta, ako donútiť ruské sily opustiť Sýriu. A dokiaľ tam budú, budú tam trvať aj ruské nároky na spolurozhodovanie o ďalších osudoch Sýrie.
Čo si teda vlastne nesie v kufríku Tillerson do Moskvy? Ak len reči o tom, že Spojené štáty americké prídu na obranu nevinných civilistov „kdekoľvek vo svete“, ako stihol vyhlásiť v rámci stretnutia G7, potom môžeme už vopred vyhlásiť, že domov pocestuje s kufríkom rovnako prázdnym ako tieto reči. A ak si v ňom nesie nejaký návrh, možno sa nám tiež páčiť nebude.