Padajúce kamene

, 14.04.2017 22:00

Prezident Andrej Kiska vyhlásil, že nechce zakladať politickú stranu ani kandidovať do Národnej rady. Kamene, ktoré možno odpadli zo sŕdc jedným, plynulo preskočili ako závažia na srdcia druhých. A pritom to ešte celé môže byť inak.

Fakt, že Kiska nehodlá vplávať do mútnych vôd straníckej politiky, dozaista nevyvolal veľké prekvapenie v Prezidentskom paláci a jeho blízkom okolí. V tých končinách totiž možná politická budúcnosť hlavy štátu nebola nijakým tajomstvom a ani len napätie budiacou záhadou.

Kiska jeden deň oznámi, že očakáva prírastok do rodiny, deň na to zasa, že sa nehodlá pchať do parlamentnej politiky. Existuje lepší spôsob, ako naznačiť, aby mu dali pokoj?

Podnikateľ si splnil svoj životný sen pred tromi rokmi. Do svojho životopisu pridal najvýznamnejší politický zápis, aký môže dosiahnuť občan v demokratickej spoločnosti.

Hlavou štátu sa stal vďaka investovaniu nemalých vlastných prostriedkov a počiatočnému nezáujmu politických ťažkých váh, ktoré si až príliš neskoro uvedomili, k čomu sa schyľuje. Zvíťazil prakticky bez programu, respektíve, ako to niektorí nazývajú, s programom prvej dámy.

Prečo by mal teraz venovať energiu, peniaze a čas do plnenia snov iných politikov? Najmä ak to súvisí s tým, že tí iní zatiaľ nedokázali vyprodukovať svojho vlastného lídra, a tak by sa im Kiska hodil v podstate ako maskot? Ak niečo ľudia okolo združenia Progresívne Slovensko, o ktorom sa v tejto súvislosti najviac hovorí, naozaj potrebujú, nie je to ďalší programátor. Politický či iný. Chýba im tvár na plagáty.

Druhou otázkou pravdaže je, či by Andrej Kiska mohol v straníckej politike slúžiť aj nejako inak. Stranícka politika, nehovoriac o straníckom líderstve, je čosi iné, ako organizovanie konferencií a nerušené vydávanie vyhlásení na témy, o ktorých rozhoduje iba ten, kto ich vydáva.

Stranícke líderstvo je každodenný kabinetný boj o lojalitu spolustraníkov, ktorí vás môžu rovnako podržať, ako podraziť. V parlamentnej politike sa musí líder okamžite „vytasiť“ s názorom na témy, ktoré často určujú iní. Stranícki lídri bývajú aj preto oveľa častejšie verejne obnažení, ako vankúšom poradcov a protokolu obklopená hlava štátu – a nebýva to pekný pohľad.

Andrej Kiska nie je naivný „prostáčik“. Jeden deň oznámi, že očakáva prírastok do rodiny, deň nato zasa, že sa nehodlá pchať do parlamentnej politiky. To všetko krátko po tom, čo ho Smer, SNS a čiastočne SaS (Richard Sulík) obvinili z mrhania štátnymi prostriedkami na víkendové cesty domov do Popradu.

Existuje lepší spôsob, ako si vypýtať adoračné komentáre od priaznivcov z normálnych i sociálnych médií a zároveň naznačiť Robertovi Ficovi, Andrejovi Dankovi, Richardovi Sulíkovi a ostatným, aby mu dali pokoj, pretože pre nich nebude predstavovať nebezpečenstvo v ďalších parlamentných voľbách?

Kamene môžu straníkom odpadávať zo sŕdc, všeličo však ešte môže byť inak. Vždy je tu možnosť nového facebookového statusu. Napríklad o tom, že v čase rastu popularity fašistov musia politici meniť svoje predchádzajúce rozhodnutia. Kiska zároveň nevylúčil, že bude znovu kandidovať na prezidentský úrad. A prezidenti u nás vždy tvorili dvojzáprah so „svojimi“ politickými stranami.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Andrej Kiska
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
26,99
Zimona 5 Rose pink

Zimona 5 Rose pink

37,99
Amore Ruža Pink

Amore Ruža Pink

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk