Vo dvoch veciach sa však tentoraz budú líšiť: predovšetkým tým, že jednokolový experiment môže priniesť nejedno prekvapenie. A s tým súvisí aj druhá novinka: Ak by v nich opäť uspeli kotlebovci – potvrdili by víťazstvo v Banskobystrickom kraji, resp. dobyli ešte jeden – znamenalo by to ich definitívne etablovanie sa na politickej scéne.
A práve preto pod Urpínom panuje taký čulý predvolebný ruch. Hoci kandidátov je tu požehnane, veľa bude závisieť od toho, koho napokon podporí Smer, resp. strany vládnej koalície. Otázka tentoraz nestojí tak, či tu najsilnejší politický subjekt bude mať „svojho“ kandidáta, ale či Kotleba so svojou suitou bude tento aj tak chudobný región ďalej ničiť a ožobračovať.
Aj keď po predchádzajúcich voľbách vieme, že nemožno nič podceniť, je veľmi pravdepodobné, že v Žilinskom, Prešovskom a Košickom kraji, teda tradičných baštách Smeru, svoju pozíciu obhája dlhoroční župani Blanár, Chudík aj Trebuľa.
V ďalších dvoch „vuckách“ – trenčianskej a nitrianskej – sa Smeru tiež nečrtá vážnejšia konkurencia. Keďže Bratislava je takpovediac mimo dosahu sociálnych demokratov a v Trnave sa asi „večného“ Mikuša pokúsi zosadiť spoločný maďarský kandidát, tak šance Smeru potvrdiť aktuálne skóre päť z ôsmich županov sú vcelku reálne.
Fico a jeho koaliční partneri by preto tentoraz skutočne svoju pozornosť mali sústrediť na juh stredného Slovenska, kde pred štyrmi rokmi premiér trestuhodne podcenil súpera. Ak sa nedokážu zjednotiť teraz a Kotleba vyhrá, tak v ďalších voľbách sa už zjednotiť budú musieť, či sa im to páčiť bude, alebo nie.