Termín normálnych volieb v roku 2020 s brexitom nekoliduje: rozhovory o budúcich vzťahoch Spojeného kráľovstva a Európskej únie by sa mali skončiť už o rok skôr. Ak premiérka, ktorá až doteraz predčasné voľby odmietala, odrazu uvádza, že krajina „potrebuje pevnú vládu v čase brexitu“, hovorí o spôsobe, akým sa má brexit udiať. Jej kabinet vedie Britániu k čo najtvrdšiemu rozchodu s EÚ a otázka, či to robí pri plnom vedomí, sa stáva podružnou.
Opozičné strany napádajú spôsob brexitu, k akému sa evidentne schyľuje.
Napriek zahmlievaniu situácie a upokojujúcim prejavom členov vlády to začína byť jasné čoraz väčšiemu počtu ľudí. Predbrexitová ekonomická situácia je napätá. Veľká Británia nemusí pri vyjednávaniach s úniou dopadnúť dobre, čo všetko iba ďalej zhorší.
Ťažko predvídať, ako dopadne situácia v Škótsku, ktorého vláda tlačí na ďalšie referendum o samostatnosti. Úspechom pre Londýn by pravdaže bolo, keby Škóti zostali, lenže takýto výsledok nie je v rukách Londýna.
Dozaista nie teraz, keď mu vládne krídlo toryovcov, ktoré robilo kampaň za odchod z EÚ. Paradoxne, Škótsko môže pre Britániu najviac zachrániť Brusel – a to tým, že bude odmietať škótske vyhliadky na „špeciálny režim“, či dokonca členstvo v únii v prípade osamostatnenia.
Opozičné strany napádajú spôsob brexitu, k akému sa evidentne schyľuje (okrem Ukipu, ktorý kritizuje vládu skôr za prílišnú mäkkosť). V prieskumoch sa to však zatiaľ neprejavuje, a to je presne ten dôvod, pre ktorý sa Mayová ponáhľa s voľbami.
Pri súčasných preferenciách má ešte šancu významne posilniť konzervatívcov na úkor labouristov v Dolnej snemovni i Snemovni lordov. So silnou väčšinou by mohla vládnuť do roku 2022 a v podstate si nevšímať útoky opozície.
Populárnou mediálnou skratkou je, že za oslabenie labouristov môže ich príliš kontroverzný líder Jeremy Corbyn. Populárnou protiodpoveďou je tvrdenie, že za to nemôže ľavičiar Corbyn, ale stredoví blairisti, ktorí mu v strane podkopávajú nohy, odkedy sa ujal vedenia. Môžu voľby tento spor rozhodnúť?
Toto nie sú voľby o brexite ako takom. Ten je skutočnosťou a navyše, ten rozdeľoval aj samotných labouristov. Toto sú voľby o tom, či dostane Mayová voľnú ruku zariadiť to tak, aby za brexit najviac zaplatili stredné a nižšie vrstvy na dereguláciách a rozpočtových škrtoch.
Odškodnením pre nich má byť pochybné uspokojenie z toho, že v boji o stenčujúce sa zdroje im bude „zavadzať“ čo menej cudzincov. To je téma, ku ktorej by ľavica mala mať čo povedať. A hoci ťažko predpokladať, že by mohli do júna stiahnuť výrazný náskok konzervatívcov, labouristi ešte môžu Mayovú nepríjemne prekvapiť. Teoreticky.