Turecký med

, 19.04.2017 09:00

Nemuseli sme čakať na výsledky tureckého referenda, aby sme si všimli, že strach z meniaceho sa sveta dávajú voliči často najavo iracionálnym volaním po vodcovskom princípe. Svetové médiá píšu o definitívnom klinci do rakvy pokusov o demokratické Turecko, ale len jedna vec je asi alarmujúcejšia ako možné podvody, ktoré podľa opozičnej sekulárnej republikánskej strany CHP referendum sprevádzali: To, že nápad presadiť prezidentský systém vôbec vznikol a najmä to, že polovica Turkov nielen akceptovala, ale aj odobrila Erdoganove volanie po absolútnej moci.

Vrátane tých, ktorí žijú v exile liberálnych krajín. Európski politici sú zarazení, nečudo. Turecko ako pomyselný aj skutočný most medzi Západom a Orientom je presné zrkadlo konfliktu, ktorý predurčuje podobu politických tendencií vo svete.

Medzi konzervatívcami, zubami-nechtami lipnúcimi na starých poriadkoch, a medzi liberálnou demokraciou, ktorá všetko nespochybniteľné spochybňuje. Je zároveň zrkadlom konfliktu medzi vidiekom a mestom, medzi „ľudom“ a intelektuálmi, medzi svetom mužov, ktorí majú najradšej vojenské uniformy, a čoraz viditeľnejších ži­en.

Turecký med zhorkol. Od letného pokusu o prevrat hnije v tureckých väzeniach priveľa Erdoganových odporcov a silácke reči o zavedení trestu smrti neveštia dýchateľný vzduch. Kiežby to však boli len cudzie tendencie! Najväčšmi spomedzi európskych politikov pripomína Recepa Tayyipa Erdogana azda Viktor Orbán.

A ani takej stúpajúcej hviezde, ako je Marine le Penová, ktorá o Erdoganovi neutratí pekné slovo, nie sú jeho diktátorské móresy proti srsti. Raz darmo, v tomto sú nacionalisti najväčšmi medzinárodní.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Recep Tayyip Erdogan #turecké referendum #turecko
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk