Elyzejská budúcnosť

Po nedeli sa Francúzsko dozvie, ktorí dvaja kandidáti postupujú do rozhodujúceho kola prezidentských volieb. Z viacerých dôvodov to bude nezvyčajné hlasovanie v novodobých dejinách krajiny.

22.04.2017 17:00
debata (5)

Dosluhujúci šéf Elyzejského paláca sa radšej vzdal už pred zápasom. Rekordne nízka popularita prinútila Françoisa Hollanda, aby sa vôbec ako prvý povojnový prezident neuchádzal o znovuzvolenie.

Začína sa lúčiť so slovami, že nástupcovi zanechá štát v lepšom stave, ako keď ho pred piatimi rokmi prevzal, ale súhlasil by s ním málokto. Hovorí napríklad, že nezamestnanosť klesá, ale zabúda povedať, že na jar 2012 bolo ľudí bez práce zhruba o pol percenta menej v porovnaní so súčasnosťou.

Voliči normálnej ľavice a pravice sa musia cítiť nepríjemne.

Je dobré, že Hollande už nerozdáva predvolebné sľuby. Súkromný život by sa síce mal oddeľovať od verejného, ale v jeho prípade to celkom nejde. Vtedajšiu partnerku nepochybne ubezpečoval, ako ju ľúbi, ale pritom z Elyzejského paláca jazdil na skútri za milenkou. Po odhalení nevery v januári 2014 musel stratiť akúkoľvek dôveryhodnosť. Ako sa dá veriť politikovi, ktorý ako muž podvádza svoju družku?

Ďalšou nezvyčajnosťou je, že druhé kolo volieb nevyzerá na tradičný duel konzervatívneho a socialistického kandidáta. Vyplýva to z rozčarovania z klasickej pravice a ľavice, respektíve ich uchádzačov. Dopadnúť to dokonca môže ich spoločnou prehrou v prvom kole, čo pripomína minuloročný výsledok rakúskych volieb, v ktorých sa vidina Hofburgu predčasne rozplynula ľudovcovi aj sociálnemu demokratovi.

Voliči normálnej ľavice a pravice sa musia cítiť nepríjemne. Kandidát z prvého tábora zjavne žije v ríši neuskutočniteľných plánov a uchádzač z druhého sa topí v aférach. Od socialistu Benoîta Hamona, ktorému chýba charizma, sa odklonilo veľa vplyvných straníckych kolegov, pretože jeho víziu považujú za nebezpečný sociálno-ekonomický experiment. (Nepodporil ho ani Hollande, ktorý sa rozhodne až po prvom kole.)

Konzervatívec François Fillon je prípad politického podvodníka, ktorý by ušetril tak, že zruší pol milióna pracovných miest v štátnej byrokracii, ale verejné peniaze mu nezapáchali, keď niekoľko rokov zamestnával manželku ako svoju parlamentnú asistentku. Politik s kúskom svedomia by odstúpil z kampane, ale Fillon to obrátil naruby, že podstatou je, že sa stal obeťou honby na čarodejnice.

Veľa ľavicových voličov zdupkalo od nevýrazného Hamona ku krajnému ľavičiarovi Jeanovi-Lucovi Mélenchonovi. Je skvelý rečník, ale zároveň populista, ktorý navyše nepriamo spochybňuje členstvo Francúzska v EÚ. O to viac je zarážajúce, že Hamon, ktorý sa bije do pŕs, aký je silný Európan, vyhlásil, že by ho podporil, keby sa Mélenchon stretol vo finále s centristom Emmanuelom Macronom. (Zjavne by to bola odplata, že mnohí socialisti sa už teraz pridali k Macronovi.)

Pohromou v inom odtieni by bola líderka krajnej pravice Marine Le Penová. Odporkyňa EÚ a tiež kandidátka s nezodpovednými hospodárskymi sľubmi. Žiaľ, môže jej nahrať najnovší atentát v Paríži.

Nádejou môže byť Macron. Nezašpinený, bez výstredných a úchylných sľubov. Možno sa raz bude spomínať na Hollanda, že jeho jedinou veľkou zásluhou bolo, že vtiahol Macrona do politiky. Keby vyhral finále, od neho však bude hlavne závisieť, aby sa o päť rokov už naozaj neotvoril Elyzejský palác krajnej pravici. Nedá sa vylúčiť, že ďalšie prezidentské zlyhanie by vyčistilo cestu k moci Le Penovej.

© Autorské práva vyhradené

5 debata chyba
Viac na túto tému: #Francúzsko #prezidentské voľby #francúzske voľby