Voľný pád jeho preferencií sa zastavil a americký prezident sa začal opäť hriať na slniečku popularity.
Stále je to ešte hlboko pod percentami mnohých prezidentov pred ním, vrátane takých, ktorí do dejín vošli ako slabí a málo populárni, Trump sa však môže cítiť sebaistejšie. Čo pre človeka, pre ktorého je to, ako je vnímaný, dôležitejšie ako to, čo robí, znamená veľmi veľa. Percepcia je dôležitejšia ako realita: kto by to už mal vedieť lepšie, ak nie obchodník, ktorého obchody pripomínajú podfuky s falošným tovarom zabaleným v pravých obaloch?
A tak sa z politika, ktorý založil svoju kampaň na sľube, že Amerika sa nebude starať o svet, ale sama o seba, stal intervencionista. Pravdaže, svojím vlastným spôsobom. V Sýrii nevyriešil nič s Bašárom Asadom, Vladimirom Putinom, so sýrskou opozíciou a už tobôž nie s teroristami.
Vlastenectvom“ opité davy si možno ani nevšimnú, keď sa na stôl opäť vrátia medzinárodné obchodné zmluvy, ktoré Trump s takou chuťou v kampani posielal do pekiel.
Zato však jeho ľudia môžu vytrubovať, že Trump „ukázal názorne, že nebude tolerovať prekračovanie červených čiar“. Moderátori Fox News zasa krochkajú blahom pri záberoch výbuchu „matky všetkých bômb“ v Afganistane za zvukov patriotickej piesne o slobode.
Našťastie jeho detinská snaha robiť všetko inak ako robil Barack Obama, zatiaľ znamená iba nevkusné divadlo. Ak mu raz jeho poradcovia ukážu údaje o tisíckach bômb a dronových útokov, ktoré jeho predchodca autorizoval prakticky každý jeden zo svojich ôsmich rokov vo funkcii, máme sa na čo tešiť.
I keď pri Trumpovom napínaní svalov voči šialencom typu severokórejského Kima alebo fanatickým ajatolláhom v Iráne – bez ohľadu na to, že ide väčšinou o také isté divadlo – platí, že skôr či neskôr sa mu najskôr podarí zemeguľu podpáliť i bez toho, že by to sám zamýšľal.
Dovtedy sa však bude držať znovunájdeného receptu na popularitu. Jeho voliči v USA, ktorí už začínali byť netrpezliví, našli opäť dôvod, pre ktorý sa zjednotiť za svojím prezidentom. A spokojní sú aj sponzori republikánov. Militaristická kulisa určená plebsu je najvhodnejším „podmazom“ pre daňové škrty pre obrie firmy a všemožné ďalšie zametanie cestičky pre biznis.
„Vlastenectvom“ opité davy si možno ani nevšimnú, keď sa na stôl opäť vrátia medzinárodné obchodné zmluvy, ktoré Trump s takou chuťou v kampani posielal do pekiel. Keď mu nemecká kancelárka počas vzájomného stretnutia vysvetlila, že na plán dohodovať svoje vlastné „malé TTIP“ s každou európskou krajinou osobitne môže zabudnúť, Trump sa pomaly, ale isto, vracia k plánu veľkej dohody TTIP s Európskou úniou.
Nebol by to však Trump, aby aspoň dodatočne neukázal Angele Merkelovej prostredník: jeho podpora Marine Le Penovej, ktorá by pochovala EÚ, je esenciou Trumpa a sveta, ktorý reprezentuje. A pre normálnych Francúzov dôvodom navyše, prečo vziať rozum do hrsti.