Rozdiel v percentách Macrona a Le Penovej po prvom kole sa nezdá byť nijako závratný. Treba si však uvedomiť, že 24, respektíve 21 a pol percenta v situácii, keď kandiduje množstvo kandidátov a najmenej štyria z nich sú porovnateľne silní, nie je málo. Opticky nevýrazný dvojpercentný rozdiel medzi Macronom a Le Penovou je preto v skutočnosti dôležitý.
Krajná pravica bude musieť v druhom kole doháňať centristu, nie naopak. Bude mať Le Penová kde siahnuť po ďalšie hlasy? Čierny kôň volieb Jean-Luc Mélenchon, ktorý sa dokázal prekvapujúco vyšvihnúť medzi kandidátov, s ktorými bolo treba vážne rátať, odmietol po prvom kole odporúčať svojim voličom Macrona pre druhé kolo.
Mélenchon svoju dlhú politickú kariéru očividne neplánuje skončiť po tejto nedeli. Myslí na dlhodobejšie zisky a nechce sa preto zaradiť do šíku ostatných, čo sa už zmierili s klasickou francúzskou „voľbou so zapchatým nosom“ proti menu Le Pen – nech by ho už zosobňoval zakladateľ Národného frontu, ako pred pätnástimi rokmi, alebo jeho dcéra, ako teraz.
Antiglobalista Mélenchon dobre vie, že mnoho jeho voličov síce dáva prednosť jeho ľavicovému programu, rovnako ich však spája nechuť k súčasnej podobe Európskej únie a jej politikám. Otázka, u koľkých z nich táto nechuť prevládne nad ľavicovými inštinktmi a budú preto schopní dať svoj hlas krajnej pravici alebo nejsť voliť vôbec, je otvorená a odpoveď na ňu očividne nepozná ani on sám. A tak logicky a egoisticky odmietol riskovať a prípadne si pohnevať časť svojho elektorátu jednoznačným vyhlásením na adresu Le Penovej.
Rozdiel v percentách Macrona a Le Penovej po prvom kole nie je závratný. Ale v druhom kole bude musieť krajná pravica doháňať centristu, nie naopak.
Nevedno, či takáto „chytristika“ pomôže Mélenchonovi. Le Penovej pomôcť dozaista môže. Bude jej to však stačiť? Národný front, akokoľvek sa jeho šéfka snažila premaľovať jeho fasádu, uhladiť slovník a zmodernizovať agendu, nie je pre Francúzov nijakou mačkou vo vreci. Je to síce voľba proti systému, nie je to však žiadna stávka na vzrušujúce neznámo, ako sa to mohlo javiť mnohým americkým voličom Donalda Trumpa na jeseň minulého roka.
Jedinou šancou Le Penovej je teraz to, s čím neomylne začala okamžite po tom, čo boli známe výsledky prvého kola: vykresľovať vágneho centristu Macrona ako neoliberála a zástancu „hyperglobalizácie“, ktorý Francúzov oberie o pracovné miesta a nedokáže ich ochrániť pred bezpečnostnými hrozbami súčasnosti.
Úlohou tých, čo sú proti nej, bude vysvetľovať francúzskym voličom, že zachovanie nedokonalého európskeho status quo je aspoň zárukou, že keď to raz bude niekto chcieť vážne zlepšiť, bude ešte čo zlepšovať.