Ešte väčší extrém

Radikálna Alternatíva pre Nemecko (AfD) sa dlho javila ako strana, ktorá môže zásadne zamiešať karty v nemeckej politike. Úspech v krajinských voľbách to potvrdzoval.

25.04.2017 22:00
debata (2)

Schopnosť AfD mobilizovať protestných voličov má však svoje limity. Ak v lete 2015 klesala na dno, lebo euroskeptickou agendou už nedokázala osloviť voličov, a k životu ju vtedy prebrala až masívna migračná vlna, tak po dvoch rokoch pod velením Frauke Petryovej sa zdá, že potenciál strany sa vyčerpal.

Vítací ošiaľ v Nemecku už opadol a Merkelová skorigovala svoj postoj k migrantom, čím AfD zobrala vietor z plachiet. Keď sa Petryová pokúšala vmanévrovať stranu do umiernenejších vôd, tak u svojich partajných kolegov narazila.

Tí jej na sneme v Kolíne nad Rýnom dali jasne najavo, že si želajú doterajší ultrapravicový kurz udržať. Ba naopak, na kapitánskom mostíku sa ocitli Alexander Gauland a Alice Weidelová – ktorí majú ešte radikálnejšiu protiislamskú rétoriku.

Na prvý pohľad nekompatibilné duo – on konzervatívec a bývalý dlhoročný člen CDU, ktorý udržiaval kontakty s extrémne pravicovou scénou, ona pravicová liberálka, žijúca vo zväzku so ženou. Ich segment voličov však s tým zjavne nemá problém, lebo oboch spája islamofóbia, a to je pre nich to najpodstatnejšie.

Pokiaľ ide o Weidelovú, niekoho môže prekvapiť, že ako príslušníčka sexuálnej menšiny útočí na menšinu etnickú. Ani to však nie je nič nové. Na tejto agende postavil svojho času svoju kampaň Pim Fortuyn, ktorý argumentoval tým, že nemožno byť tolerantný voči netolerantným (moslimom). A, mimochodom, jeho „nasledovníka“ Geerta Wildersa volilo tiež nemálo príslušníkov sexuálnych menšín.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #Nemecko #AfD