Nás Európanov môže predovšetkým tešiť, že Trump si už neželá rozpad EÚ a NATO už nepovažuje za prekonané. Kým krátko po voľbách to vyzeralo tak, že Kremeľ bude mať v Bielom dome svojho trójskeho koňa, teraz už žiadne bratríčkovanie s Putinom nehrozí.
Pozitívnou správou je aj to, že Trumpov bezpečnostný poradca Michael Flynn pre väzby na Rusko odstúpil a kontroverzný šéf ultrapravicového webu Breitbart Steve Bannon už nie je členom Národnej bezpečnostnej rady (hoci je stále prezidentovým poradcom).
Sklamaní však musia byť jeho voliči, ktorí verili, že svoje sľuby začne premieňať na skutočnosť. Nič také však zatiaľ „nehrozí“. Skôr naopak. Trump zažíval v uplynulých troch mesiacoch jednu prehru za druhou. Jeho protiimigračné dekréty zastavili súdy a azda najväčšiu porážku zažil, keď v otázke zdravotnej reformy narazil na odpor Kongresu, a tak radšej vlastný návrh stiahol, aby neutŕžil hanbu. Otázne je aj to, ako dopadne jeho návrh radikálne zosekať dane.
Pre Trumpa zvyknutého riadiť svoje firmy direktívne musí byť doterajší pobyt v politike frustrujúci. Pravdepodobne už zistil, že ak chce uspieť, nestačia iba veľkohubé vyhlásenia (napr. že Obamacare zruší za „týždeň, deň alebo dokonca hodinu“), ale o každej veci bude musieť vyjednávať.
Na druhej strane sa jasne ukázalo, že systém bŕzd a protiváh funguje. A tak ani taká neriadená strela, akou Trump nepochybne je, nedokáže uzurpovať všetku moc a uskutočniť svoje uletené plány.